Prvýkrát sa Humenčanom predstavil Filip po boku Karola Roberta o 9. hodine, keď na jeho príchod upozornila kanonáda pred bránou humenského kaštieľa. Práve odtiaľ na sprievod vyrazil Filip I. Drugeth po boku svojho panovníka Karola Roberta. V sedle svojich koní, v sprievode dvorných dám a telesnej stráže, so zástavami a erbmi hrdo vztýčenými a za vírenia bubnov prechádzali pešou zónou Humenného a mávali svojim poddaným, ktorých kráľovský herold vyzýval k uvoľneniu cesty.

Sprievod sa po ukončení „okruhu“ mestom opäť stratil v priestoroch kaštieľa, ale len na tú chvíľu, kým ozbrojenci troch najvýznamnejších historických období rodu Drugethovcov neobsadil stanovištia v areáli záhrady kaštieľa, kde sa venovali návštevníkom z Humenného, ale i okolia – tí tak mali možnosť nahliadnuť do života ozbrojencov 14., 15. a 17. storočia. Hoci je pravda, že na tých posledných si museli predsa len chvíľu počkať, raz darmo, najprv služba, až potom zábava. A všetci prítomní uznali, že telesná stráž dvoch bývalých prezidentov SR je skutočne služba. Avšak i tá pominula a mušketieri Bethlenovej gardy rozšírili stavy vojsk pred kaštieľom. Tu zotrvali vojská počas celého dopoludnia, v zábavkách, ale i príprave na popoludňajšiu sériu vystúpení, ktoré mali divákom pripomenúť časy najväčšej slávy rodu Drugethovcov. A táto séria začala o 14:30, opäť delostreľbou…

…po tej nasledoval opäť sprievod mestom. Avšak tentoraz sa ani panovník, ani jeho druh nevrátili do kaštieľa, práve naopak, na pódiu, priamo pred zrakmi Humenčanov si Filip I. Drugeth prebral donačnú listinu od Karola Roberta a spoločne s ním zhliadli niekoľko božích súdov medzi ctihodnými, ale i menej ctihodnými mešťanmi. Po tom nový pán Humenného odprevadil panovníka k hraniciam svojho panstva a ujal sa vlády nad svojimi novými pozemkami.

S rodom Drugethovcov sa stretávame opäť v 15. storočí, keď východné Slovensko trpí pod nápormi bratríckeho hnutia a Humennému a okoliu vládne Žigmund Drugeth. A sú to jeho vojaci, ktorí verbujú Humenčanov do bojov proti menšiemu oddielu bratríkov vraždiacich nevinných kupcov a obchodníkov v okolí mesta. A keďže verbovanie prebehlo úspešne, vojsko vytiahlo do boja. Avšak zrážka s bratríkmi neprebehla celkom podľa očakávania, tí mali zdrvujúcu palebnú prevahu, ktorú navyše podporuje silný halapartnícky oddiel. Až udatné humenské ženy zasahujú v pravý čas, vynucujú jednanie, počas ktorých sú zradní bratríci pobití.

Avšak diváci nesmútili, pretože sa nám priblížilo storočie 17. a s ním i tridsaťročná vojna. Taká vojna niečo stojí a to vie i sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, ktorý sa snaží „zarobiť“, kde sa len dá. A tak jeho vojakom sa podarí ukoristiť mestskú pokladňu! Avšak má smolu, humenská domobrana sa má na pozore a vyráža za utečencami, ktorých sa im podarí dostihnúť neďaleko kaštieľa. Ani slovo vyjednávania, len povel k paľbe zaznie z úst veliteľa. Avšak prenasledovatelia sú odrazení, a to i napriek delostreleckej podpore. Našťastie neďaleko táboria tiež gardoví halapartníci Juraja II. Drugetha, ktorí sa zoradia k podpore strelcov v humenských farbách. A potom už je len otázkou času, kedy sa podarí mestskú pokladňu zachrániť.

Tak ako pominula zberba zlodejská, tak pominula i tridsaťročná vojna, i Bethlenovo povstanie proti Habsburgovcom. No prišlo ďalšie, tentoraz Thokolyho. Ten vyjednával nielen s Turkami, ale tiež so Žigmundom II. Drugethom. Ten však aj napriek hrozbe, ktorá mu od kniežaťa hrozila, ostal verný cisárovi, za čo ho Thokolyho vojaci odvliekli do Košíc. Čo sa s ním stalo potom, sa nevie, názory historikov sa rozchádzajú – podľa niektorých sa mu podarilo utiecť, podľa iných bol vo väzení zavraždený. Ktorá z verzií je pravdivá, nevieme. Jasné je len to, že rod Drugethovcov vymiera po Žigmundovi II. po meči. A s ním končí i naša séria vystúpení v Humennom. Teda, nie celkom, tá pokračovala do neskorých nočných hodín, ale už v inom duchu, rozhodne nie neatraktívnom…

A kto každý sa okrem nás na tomto podujatí podieľal? Ako moderátor, rozprávač a Žigmund II, Drugeth nám pomohol Mirko Kolbašský z Joriku, na šermiarskych programoch sa podieľali šermiari zo skupín Berezun z Brezne, Rád sv. Michala zo St. Ľubovne, Templári z Košíc, hudobnú produkciu zabezpečila Taverna z Košíc, tanečnú košická Šeherezáda, komediantskú Predilettas di Cassa, ohňovú Al-Rashíd a jeho družky „v plameni“. Touto cestou by sme radi poďakovali za pomoc aj Jarovi Matejkovi z Trenčína a Paľovi Mišenkovi zo St. Ľubovne.

A komu by sme radi poďakovali v úplnom závere? Všetkým Humenčanom, ktorí nám vytvorili také úžasné zázemie, a to nielen na scéne, ale i mimo nej. Ďakujeme.

Milan Madlenák

Komentovať