Roku Pána 2006, druhého dňa mesiaca marca sa mušketierska jednotka stretla s delostrelcami na spoločných manévroch v Betliari. Pri mínusových teplotách delostrelci zahájili paľbu zo svojich pozícií o 19.45 presne, a to do priestoru obce Betliar.Zdá sa však, že ich viac zaujímala hra v karty a fľaša medoviny ako plnenie delostreleckých úloh. V čase, keď boli delostrelci najviac zahľadení do kariet, nastúpila na svoje pozície aj mušketierska jednotka a divákom predviedla svoje manévrovacie schopnosti: streľbu, nabíjanie za pochodu, obranu. Pravdaže, toto "mašírovanie" sa nestretlo s valným pochopením delostrelcov, ktorí po streľbe spustili hurónsky smiech. Možno by sa prejavili aj viac, keby nebola taká zima. Prepukla hádka a trojica delostrelcov zaútočila na veliteľa mušketierov. Ten sa musel "hrdinsky" ukryť za hradbu už nabitých hlavní mieriacich na delostrelcov. Delostrelci, odvážni, ale skôr blázni, namierili na mušketierov kanón. Varovný výstrel z muškety ich však schladil a došlo k rokovaniu, počas ktorého sa velitelia dohodli, že všetko rozhodne "campfight". Za nerozhodného stavu bitky zaznel z kuchyne od tety kuchárky povel "Večera!". Na tento vojaci opustili bojový priestor práve v čase, keď sa malo o všetkom rozhodnúť v ľútom súboji medzi samými veliteľmi.Tí po odchode svojich vojsk zostali stáť ako dva koly v plote uprostred tmavej noci. Nuž, čo dodať? Azda len, že všetko skončilo šťastne a nikomu sa nič nestalo. A pre veliteľov tu máme ešte jeden odkaz - viac bojového oduševnenia a menej medovinky...;o)

Komentovať