Vojaci Bethlen Garde mašírovali po boku švédskeho regimentu Altblau na Frýdlant, aby podstúpili ďalšie ťažké boje proti cisárskemu vojsku.Bethlenova garda hlási navrat z taženia do zemí Koruny českej, presnejšie z bojiska vo Frýdlante na severe Českej republiky. Tu vojaci gardy bojovali a umierali po boku vojsk švédskeho kráľa Gustava Adolfa pri dobýjaní tábora cisárskych vojsk počas inšpekcie samotného vojvodu Albrechta z Valdštejna.Ten prišiel do Frýdlantu už pár dní vopred, bol privítaný občanmi i richtárkou mesta, v uliciach počas jeho príchodu znelo mnohohlasné "Vivat Valdštejn!" Priamo z mesta vytiahol i so svojimi osobnými gardami na prehliadku tábora jemu oddaných vojsk. Tu jeho príchod spôsobil menší zmätok aj napriek tomu, že ho predovšetkým velitelia napäto očakávali. Avšak jeho príchod nespôsobil taký zmätok, ako guľa vystrelená zo švédskeho kanóna, ktorý sa i s obsluhou vyrútil z lesa na pravom krídle nastupujúcich Švédov......kým si cisárski uvedomili, čo sa deje, bola zahájená aj delostreľba na ľavom krídle, čím sa dostali cisárski do krížovej paľby, počas ktorej sa na bojisku pred táborom zbiehalo stále viac a viac vojakov švédskeho kráľa. Počas útoku sapérov sa stihla sformovať i stredová formácia a rachot ich diel sa pridal ku rachotu diel na krídlach. Hneď na to sa pohlo švédske ľave krídlo smerom k táboru...Ďalej je takmer nemožné to popísať, pri kanóne v strede bolo priveľa práce, než aby sme stíhali sledovať ešte aj celý priebeh bitky. Tempo nabíjania, vysúvania dela do palpostu, odpálenia, čistenia hlavne a najmä stáleho presúvania po bojisku bolo skutočne vysoké. A silno pochybujem, že naši mušketieri mali času aspoň o sekundu viac. Rozhodne to však stálo za to, scenár bitky bol pestrý a vďaka veliteľom presne (takmer) dodržiavaný - objavila sa jazda, ktorá tlačila pred sebou oddiely pechoty, sapéri odpaľovali nálože, zapaľovali budovy či podnikali prekvapujúce útoky, nechýbali vyjednávania či pokusy o prielom brány tábora, popravy zajatcov či zradné vraždenie vyjednávajúcich, za ktoré platili vinníci vlečením koňmi.Jedno-jediné je jasné. To, že vojvoda frýdlantský v tejto bitke odolal a úspešne odrazil švédsky útok, ba naviac zajal troch najvyšších veliteľov nepriateľa, ktorých potupne viezli jeho druhovia čelom obrátených ku konským zadkom. Ale i to, ze bitka sa vydarila, divákov bolo hojne a ešte hojnejšie krásneho slnečného počasia.No, tento rok ešte bitiek zažijeme, ako sa zdá, či už väčšie, alebo menšie, či už tie stredoveké, alebo tie z čias tridsaťročnej vojny. Hádam sa s nami na nejakej stretnete....;o)Milan Madlenák

Komentovať