V tajnej miestnosti, kde jedinými svedkami sú prázdne oči bábok. Medzi stenami, ktoré neprezradia ani kúsok tajomstva. Za zastretými oknami, zatiahnutou oponou a zamknutou bránou, ožil stredovek. Temný, krutý a zlý. Zoťaté hlavy, krvavé experimenty, mučenie, zabitý drak! Žalostný krik a plač!

Ale blud, bolo to inak ;)
Spoločnosť Via Cassa
a
Bábkové divadlo v Košiciach – Scéna JORIK
Vám predstavujú
workshop tejto zimy:

STREDOVEKÉ DIVADLO – LEGENDA O SV. JURAJOVI

Celá středověká společnost hraje sebe samu. (…) Tuto středověkou radost definoval svatý Augustín: je to jásot, „výkřiky radosti beze slov“. Tehdy středověcí lidé navzdory pohromám, násilí a nebezpečí nalézají zapomění, jistotu a uvolnění v této hudbě proznívající jejich kulturou. Jásají.

Jacques Le Goff: Kultura středověké Evropy

16.12.2011- Piatok- Deň prvý

Ak ste si pozreli program, tak viete, že hneď na začiatku nás mal privítať Roman Sorger. Nestalo sa tak a žiadna úvodná prednáška nebola. Namiesto toho sme sa pustili rovno do práce. Pod vedením Wila Čikovského sme oprášili starého dobrého Juraja a vzkriesili sme jeho legendu. Teda nie. Naopak. Hneď pre začiatok, sme prečítali obdržané texty a spoločne sme si zhrnuli, o čom naša legenda je.

Potom nasledovala skúška. Test. Rozdelili sme sa do skupín a každá skupina mala zahrať krátku etudu na Jurajovskú tému, ako dôkaz toho, že sme textom rozumeli. Obstáli sme a etudy sa podarili naozaj kvalitne. Režisér tlieskal (nepamätám sa, ale určite).

Po etudách sme začali tvoriť samotnú hru. Snažili sme sa vytvoriť stredoveký živý obraz a spoločne sme nadávali na prvých šesť riadkov textu. To si proste nezapamätáš. A keď si zapamätáš, tak nie presne. A keď si to zapamätáš presne, tak zabudneš. A keď nezabudneš, tak ťa rozchechtá Dominik. (len príklad).

Zachránila nás až obedňajšia pauza a neskôr Roman Sorger. Prišiel! Napriek všetkým okolnostiam. Priniesol so sebou hromadu kníh o stredovekom divadle, o gestách a o rovnakej téme sa s nami aj nejakú tú chvíľu rozprával. Hovoril pútavo a čas nám ubehol rýchlo. S Romanom sme si skúsili aj pár praktických cvičení. Bola to len drobná ochutnávka toho, čo nás všetko mohol naučiť, ale boli sme radi, že sa mu vôbec podarilo prísť.

A potom? 144 slidov. Že vraj krátka prednáška o sv. Jurajovi. Aký maniak by pripravil takúto prezentáciu ak nie náš Juraj Gembický? Samé obrazy, sochy, vyobrazenia Jurajov, drakov, princezien a kráľov. Teraz úprimne. Prednáška sa počúvala veľmi príjemne a na prezentáciu sa tiež pozeralo dobre. Juraj si udržal moju pozornosť po celý čas a pravdu povediac, vôbec mi to neprišlo dlhé. Tak akurát.

prednáška na stiahnutie tu http://www.uschovna.cz/zasilka/G42L4XH39XGK7GJW-WSM

Večer sme ešte skúšali s Wilom. Pomaly sa vykryštalizovalo, kto bude hrať akú rolu. Kto bude rozprávač, kňaz, kôň, oponár. Mali sme pripraviť celé predstavenie za krátke tri dni. Nebolo prečo otáľať.

„Mirákulum – stredoveký divadelný žáner (11.-14.storočie), ktorý rozpráva o živote nejakého svätca v rozprávačskej a dramtickej forme. Vytvára sa tým priestor na scény z obyčajného života a na zásahy zázračna. Niektoré mirákulá inscenovali žiaci – scholári alebo bratsvá. Postupne ich nahradili mystéria, morality a pašie.“

(Divadelný slovník)

17.12.2011- Sobota – Deň druhý

Ráno začalo divadelnou rozcvičkou v podaní našich externých hostí z divadla Neon v Košiciach. Ja som v sobotu zaspala.

Keď som konečne prišla, všetci odchádzali. Šli sme totiž na prednášku do kostola. Navštívili sme dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí, kde nám Mirka Kičiňová porozprávala ako sa po antike, v stredoveku, divadlo stratilo a znovu začalo objavovať práve na takýchto miestach. Krásne nám opísala ako divadlo rástlo, až prerástlo kostoly a dostalo sa do ulíc a na námestia. Prednášku doplnil páter Bruno – dominikán, ukážkami naživo spievaného gregoriánskeho chorálu, akými sa vo svojich počiatkoch spievalo aj v liturgických drámach stredoveku.

Ďalšia časť prednášky nám konečne otvorila oči. Uskutočnila sa v domáckych priestoroch našej obľúbenej scény Jorik a ukázala nám, že stredoveký človek, hoci herec, bol tiež len človek. Tak sme my herci, aj režisér konečne pochopili, že aj v stredovekom divadle sa sem-tam nejaký ten úlet vyskytol. Prestali sme našu legendu brať tak temne a vážne a vsunuli sme do nej pár úsmevných momentov.

„ Středověký profesionální herec – žonglér musel umět mnoho: kromě improvizace, hudby a tance také drezuru, akrobaci, žonglování, chození po provaze, polykání ohně či mečú, silácké kousky, hru s loutkou, iluzionistické triky a jiné. (…) Žongléři byli dokonce zjednávani některými chrámy a kláštery, aby vyprávěním života světce – patrona onoho místa – přilákali co nejvíc poutníkú a tím i darú.“

(z kapitol o dejinách divadla)

18.12.2011- Nedeľa – Deň tretí

Bola nám dopriata krátka rozcvička s pomocným režisérom Stanom Bilým. Jeho povestná pohybovo hlasová rozcvička, však musela byť z časových dôvodov skresaná na hlasovú. Neopísateľná škoda, hlavne pre nováčikov, ktorí o jej plnej veľkoleposti a účinkoch mohli iba počuť.

Posledný deň workshopu by sa dal opísať troma slovami. Oddych, nácviky a premiéra. Wilo nám sľúbil, že nás bude šetriť, aby sme zo seba mohli vydať to najlepšie už priamo na premiére. Toleroval nám meškania a herecké maniere.

Dotvorili sme posledné scény, nechali sme sa milo prekvapiť nečakanými improvizovanými rekvizitami, naobedovali sme sa a odohrali sme generálku.

Potom už prišli hostia a nadišla hodina veľkého predstavenia. Stredoveký reflektor svietil, stredovekí herci hrali a stredoveký dav jasal.

Po premiére opadlo všetko napätie a znovu sme sa vrátili k príjemnej kategórii trávenia času s názvom oddych. Pozreli sme si ohňostroj, ktorý nám za odmenu venovalo vedenie Via Cassa a mesta Košice, pustili sme si film o sv. Jurajovi, zvesili sme oponu, poodnášali všetko haraburdie a zahladili sme stopy našej trojdňovej prítomnosti.

Koniec.

A ten, komu prišlo ľúto, nech nesmúti. Hrdinovia umierajú, no legendy žijú ďalej. So svätým Ďurom máme ešte plány. Ale pssst. To je tajomstvo ;)

P.S. …a ohlasy na workshop môžete čítať i písať na našej www stránke – tu, alebo na: http://www.viacassa.eu/pripravovane-akcie/stredoveke-divadlo-workshop

Epilóg

„ Ty si žena, já jsem muž, tohle je svět.
A každý je prací všech.
Tady je stopa chodce stracena v písku,
chromý střízlík,
jeptiška,
herec,
tanečník,
i křídla anděla nad chodci ve vesnici,
a mnoho krásných paží všude kolem nás
a lidí, které známe…“
(podľa P. Nerudu)

Naše poďakovanie opäť patrí tiež všetkým našim spriazneným, pomáhajúcim a spolupracujúcim blízkym ľuďom, inštitúciám i médiám, bez ktorých pomoci a prispenia by sme sa spoločne nemohli aj v Košiciach dotknúť atmosféry stredovekého divadla. Osobitne všetkým lektorom – prednášajúcim a režisérom na workshope, ktorí prijali pozvanie. Vďaka patrí rovnako Bábkovému divadlu v Košiciach, ktoré poskytlo svoje priestory a zázemie, a taktiež všetkým „zákulisným“ spolupracovníkom – obzvlášť Frederike Čujovej z Divadelného ústavu v Bratislave, Petrovi Weincillerovi z Bratislavy a mnohým iným, ktorí ostanú navždy zapísaní na divadelných doskách tohto nášho sveta.

Divadelné workshopy realizované (pre) Via Cassa, o.z.:
http://www.viacassa.eu/akcie/kosicka-historicka-svadba-roku-pana-1626
http://www.viacassa.eu/akcie/shakespeare-v-kosiciach
http://www.viacassa.eu/shakespeare-v-kosiciach
http://www.viacassa.eu/akcie/ako-bolo-na-serminari
http://www.viacassa.eu/akcie/1-oficialny-serminar
http://www.viacassa.eu/akcie/divadelny-mikroworkshop
http://www.viacassa.eu/projekty/kral-blaznov

Podujatie bolo realizované v rámci grantového projektu
„OŽIVENÁ HISTÓRIA KOŠÍC“
DIVADELNÝ WORKSHOP VIA CASSA,O.Z.
pre rok 2011 prostredníctvom Košice – EHMK 2013,
vďaka podpore a grantu Ministerstva kultúry SR.

P.S.: Mimochodom – na tohtoročnom workshope sme mali celý čas tých najskvelejších, najpozornejších a najvzornejších divákov, akých by nám každé divadlo mohlo závidieť. Tak snáď aj nabudúce…

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Naše osobitné veľké poďakovanie patrí samozrejme Bábkovému divadlu v Košiciach.

Ďakujeme !


http://www.bdke.sk/

Komentovať