Záujem o históriu vojenstva – a záber skupiny Via Cassa – nezahŕňa len obdobia od stredoveku po povedzme občiansku vojnu v USA – tá pomerne nedávna európska je pre mnohých možno ešte príťažlivejšia.

O tomto sa ja vôbec nemusím sporiť – o mojej vášni k druhej svetovej sa všeobecne vie. Keď sa mi teda vďaka členom košického Klubu vojenskej histórie naskytla možnosť obliecť si uniformu RKKA (Raboče-kresťjanskaja krasnaja armija = Robotnícko-roľnícka červená armáda) a s originálnym kvérom v ruke sa s tankovým výsadkom prebehnúť poľom v ústrety guľometnej nemeckej paľbe (súc zozadu ostreľovaný vlastnými spolubojovníkmi), nezaváhal som ani na chvíľu a vybral som sa do Starého Tekova, kde sa takáto akcia 29. júla 2006 odohrávala.

Hoci napríklad vojaci tridsaťročnej vojny či najmä napoleonských vojen boli oveľa pestrejší, ani sovietskym hnedozeleným uniformám nechýba zvláštne čaro. Gymnasťorka, široké nohavice, čižmy, prilba, v ruke mosin či vysnívaný špagin , vôňa hliny, rieky, trávy, ale najmä nenapodobiteľná vôňa T-34, všetko v tropickej horúčave medzi stovkou podobne oblečených gardových vojakov… to je zážitok, ktorý zmenil mnoho mojich dovtedajších pohľadov na vec. Za všetky hneď tento jeden ? na rozdiel od Call Of Duty je streľba to posledné, na čo v útoku vojak myslí. Oveľa dôležitejšie je sledovať, či sa kryješ, či ťa neprejde tank, čo hovorí veliteľ a čo robí zvyšok jednotky, koľko máš ešte nábojov v zásobníku (aj napriek mojej maximálnej pozornosti som raz úplne zabudol), kedy ho dobiješ, kde bude najbližší úkryt a najmä či sa ti v najkritickejšej chvíli nezasekne zbraň. A veruže zasekne!

Najzaujímavejšie bolo na vlastnej koži skúsiť kvalitu sovietskej uniformy. Bolo asi 35 stupňov v tieni, spodné prádlo úplne mokré (pod mokré myslím naozaj mokré, pot som musel žmýkať), dva dni lodička na hlave, dlhé hodiny čakania na útok, nedostatok vody – v takej situácii sa naozaj nedá oklamať obecenstvo trblietavou nádherou, v ktorej si odtrpíš hodinu na plese, pofotíš sa a šup späť do teplákov a tenisiek! Mal som na sebe už veľa uniforiem, kostýmov a brnení, ale tej sovietskej sa zatiaľ nič nevyrovnalo. Vetrala, bola príjemná na omak, nosenie, nebolo v nej horúco ani zima, a bola aj trvanlivá, mohol som sa plaziť cez bodliaky koľko som chcel. Jedine čižmy ma trochu oškreli, ale naozaj až po dvoch dňoch nepretržitého nosenia, chodenia a dokonca rýľovania. To naopak chudáci Nemci… hrubý flauš či ako sa to volá, kuše to ako červené mravce, sa dobre vyníma na víťazných fotkách, ale do poľa by som s tým ísť nechcel…

Na fotografiách som, bohužiaľ, zachytil iba to, čo sa udialo v krátkych chvíľach medzi dobíjaním baterky a mojimi vojenskými povinnosťami – napríklad úplne chýbajú zábery z boja, pretože som bojoval. Mimochodom, nádherné fotky a ďalšie informácie sú tu:

* http://www.militaryfoto.sk/pages/page.php?page=06hron&idxPage=1
* http://www.druhasvetova.net/view.php?cisloclanku=2006073101

Snažil som sa jednak o „dobové“ zábery, momentky, potom portréty vojakov, študijný modelársky materiál … no a samozrejme mňa, aby bolo čo ukazovať vnukom. Keď sa na fotkách nájdete, len si pokojne stiahnite, prípadne napíšte: moja adresa je duroslaw@post.sk.

Najdôležitejšie však je, že podobná akcia sa čosi-kamsi v septembri (žeby druhého?) bude konať aj v Košiciach, presnejšie na letisku. Budú konečne otvárať expozíciu lietadiel a pri tej príležitosti sa odohrá boj o poľné letisko medzi sovietskymi a nemeckými vojakmi, s účasťou letu schopného (naozaj poletí!) vojnového dvojplošníka Po-2. Bohužiaľ, pravidlá účasti na podobných akciách sú prísne – každý si musí sám zabezpečiť autentickú uniformu, žiadne prešité montérky a vzduchovkový kalašnikov neplatia. Ešteže som si už zohnal tú svoju. Ale určite bude zaujímavé sa i len dívať…

A mimochodom, vata v ušiach je pre bojovníka nevyhnutná…

Juraj „Ďuroslav“ Korpa

Komentovať