Pred dvoma rokmi sme sa vypravili v dvojici na túto, pre nás pomerne ďalekú cestu do Holandska a akcia na nás zanechala taký dobrý dojem, že túžba po zopakovaní tohto zážitku bola naozaj veľká a vďaka dobrému vzťahu s kamarátmi z Brna sa opäť pár z nás videlo kus sveta.

Popis cestovania vynechám, v skratke bolo príliš dlhé. V piatok ráno sme dorazili na miesto konania akcie a privítalo nás sychravé počasie. Po tom čo sme postavili náš tábor a prezliekli do našich odevov sme začali žiť náš život v malom holandskom mestečku Grolle (čítaj Chrole) v roku 1627. Organizátori udávajú počet účinkujúcich na číslo 900. To musí byť hneď každému jasné, že toľko ľudí jednoducho neubytujete na jednom mieste, preto je v mestečku asi 8 miest, kde majú účinkujúci svoje tábory.

Akcia je naozaj medzinárodná. Veď len zoznám krajín z ktorých prišli vystupujúce skupiny je úctyhodný:  Holandsko, Španielsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Luxembursko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a samozrejme neoficiálne aj Slovensko.

Mestečko počas akcie naozaj žije. Spomeniem stánky, prím samozrejme hrajú výrobcovia drevákov, ale aj pekár, mastičkár, výrobcovia lán, čipiek, drevorezbár, odlievač cínových figúriek, kníh viazač, výrobca vecí z prútia, keramika a mnoho iného. Po mestečku vyhrávali kapely, túlali sa žobrajúce deti a veštica veštila vojakom ich osud. Ulice boli dobovo vyzdobené, či už vysypané lístím, pilinami alebo slamou, kmene stromov slúžili na sedenie, ale aj na položenie pohára. Po uliciach bola rozmiestnená výzdoba v podobe vozov, sudov, keramiky, cínových predmetov, truhlíc a podobných vecí. Bolo toho naozaj veľa a veľmi pekne to dotváralo historickú atmosféru. Dokonca mnohé obchody mali svoje výklady doplnené čímsi historickým a medzi domami boli natiahnuté šnúry kde sa sušilo prádlo.

Samotná akcia sa skladá z troch na seba nadväzujúcich bitiek kde bojujú proti sebe jednotky nie len na poli, ale vo vyhĺbených zákopoch. Tam sa vojaci stretávajú v nemilosrdných bojoch v stiesnených priestoroch, muž proti mužovi, kde kord či tesák alebo aj dýka sú už príliš dlhé. Nemusím vôbec spomínať, že sme samozrejme bojovali aj za dažďa a v blate a aj sme tak po bitke vyzerali. Samotnej bitke predchádzal aj pochod na bojisko a po bitke aj odchod, takže po celej bojovej operácií sme mali naozaj dosť.

Dosť bolo rozkecávania sa, vychutnajte si fotografie.

Foto: Barbora Šullová

Komentovať