Puškárske remeslo malo na Slovensku len niekoľko predstaviteľov. Majstri tohto remesla boli spočiatku organizovaní v spoločných cechoch s inými príbuznými kovospracujúcimi remeslami, ako napr. s kováčmi alebo zámočníkmi, ale aj s hodinármi, ktorí sa neskôr osamostatnili. V priebehu 16. storočia sa aj medzi nimi vytvorili jednotlivé špecializované remeslá či odvetvia - puškári, pažbári, zbrojári, výrobcovia hlavní a zámkov, ktorí pracovali v osobitných dielňach.Puškár v dielniPodstatná časť puškárov žila v Bratislave, kde existovali až dva cechy v období od 17. až 19. storočia, a v Košiciach, kde boli spočiatku v združenom cechu spolu so zámočníkmi, ostrohármi a hodinármi (16. stor.), o storočie neskôr sa združovali so zámočníkmi a od 17. storočia boli spolu s hodinármi. V iných mestách na Slovensku sa puškári zvykli združovať s výrobcami šípov (Banská Štiavnica) alebo s výrobcami lukov (Kremnica) atď.Bratislavskí a košickí puškári patrili medzi najlepších v rámci Uhorského kráľovstva a mnohé ich výrobky úspešne súťažili s produkciou cudzích remeselníkov.Výrobcovia ručných palných zbraní neboli na začiatku početní, keďže pracovali iba pre úzky okruh odberateľov a okrem toho ich výrobky neboli najlacnejšie. O sebaobranné a poľovnícke zbrane s kolieskovými zámkami mala záujem hlavne šľachta. Vďaka potrebám aristokratických odberateľov sa najlepším puškárskym majstrom umožnila výroba luxusných, často bohato zdobených zbraní, vyhotovených rôznymi technikami a samozrejme za použitia drahých kovov. Niektoré významnejšie šľachtické rodiny a panovnícke dvory si dokonca vydržiavali samostatných puškárskych majstrov, stojacich mimo cechovej organizácie.V období renesancie sa začína produkcia skutočne luxusných zbraní, vyrábaných väčšinou na objednávku, a tak sa pri výzdobe veľa ráz realizovali požiadavky objednávateľa, pretože dokonalé vyhotovenie a bohatosť výzdoby prezentovali majiteľovo spoločenské postavenie a majetnosť. Na zložitej umeleckej výzdobe mnohokrát puškári spolupracovali s príslušníkmi iných remesiel, najmä s rytcami a zlatníkmi.Puškárstvo bolo veľmi jemné a precízne remeslo, a tak každý výrobok, ktorý opustil puškársku dielňu, musel bezchybne fungovať. Príslušníci tohto krásneho a zároveň aj náročného remesla vyrábali ručné strelné zbrane - pušky, ručnice, karabíny a pištole, ďalej robili háky na hákovnice a okúvali lafety diel a pažby. Puškári nielen vyrábali nové zbrane, ale ich aj skúšali, zastreľovali a osadzovali na hradbách a baštách, ďalej vykonávali údržbu a opravu zbraní, alebo aj prerábali staré kresadlové zámky na perkusné. Toto remeslo sa zrejme vyvinulo zo zámočníctva, pretože najdôležitejší úkon, ktorý muselo robiť, a to zhotovovanie spúšte, patrilo do oblasti tohto remesla. Vyvrtávanie hlavne sa mohlo konať i priemyselným spôsobom, no jej uloženie do pažby a namontovanie spúšte bolo už samo osebe náročnou remeselníckou prácou.BuchsenmeisterNa mnohých miestach na území Slovenska sa puškári delili na dve samostatné remeslá, a to na puškárov v širšom zmysle slova (nem. Buchsenmacher) a puškárov vyrábajúcich spúšťacie mechanizmy a upevňujúcich hlavne (nem. Buchsenschiffer). Úzke spojenie puškárstva so zámočníctvom bolo na mnohých miestach dokumentované i tým, že puškári vystupovali ako zámočníci.V Košiciach mali svoj prvý samostatný cech od roku 1557. Dejiny košického puškárstva v 17. storočí sú výrazne ovplyvnené stavovskými povstaniami. Preto produkcia košických puškárov v tomto období bola z veľkej časti zameraná na výrobu pušiek a jazdeckých pištolí pre šľachtických povstalcov. Prakticky všetci východoslovenskí výrobcovia ručných palných zbraní mali podiel na dodávkach pre armády Gabriela Bethlena, Juraja Rákocziho, Imricha Tökölyho i Františka Rákocziho. Stavovské povstania po dlhé desaťročia potrebovali zbrane. Po skončení stavovského odboja sa v Košiciach o niečo znížil počet puškárskych majstrov."Kto chce vykonávať puškárske remeslo, musí priniesť písomný doklad, svedectvo o svojom pôvode a narodení a tiež mať čistý úmysel a oddané správanie počas učenia."  Roman Furajtár - Petronel s dútnakovým zámkomTak znie prvý bod artikúl bratislavských puškárov z roku 1661. Učenie v tomto remesle trvalo 3 roky. Učeň po prijatí do učenia musel doniesť ako "prístupné" pintu vína (1 pinta = 3 až 4 litre), za čo mu majster dal učňovské šaty. Učňom sa mohol stať len neženatý, slobodný mládenec. Aj v tomto cechu platila prísna disciplína a za každé neuposlúchnutie majstra sa platilo 1 funtom vosku. Vosk sa vyberal aj za nevhodné alebo neslušné správanie sa v dielni (2, 3, 4 funty), ale za vyvolanie škriepky či slovnej hádky sa mohol získať aj zákaz vykonávania remesla. Pokuty sa vyberali napr. aj za meškanie alebo neúčasť na bohoslužbách a procesiách. Za meškanie bola pokuta holba vína (1 holba = 0,8 litra) a za neúčasť sa platila 1 zlatka do cechovej truhlice dôstojného cechu.Žiadny puškársky majster nesmel mať viac ako 2 tovarišov a 1 učňa. Ale ak majster nemal Roman Furajtár - Mušketa s dútnakovým zámkomžiadneho učňa, vtedy mohol mať v dielni 3 tovarišov. Ak sa chcel tovariš stať majstrom, musel sa prihlásiť a požiadať svojho majstra. Až keď dostal súhlas, mohol sa pustiť do vyhotovenia majstrovského kusu. Budúci majster mal vyhotoviť terčovú pušku, hlaveň, strelný zámok a 2 francúzske pištole. Na pažbu sa malo vybrať pekné, tvrdé slivkové drevo. V niektorých puškárskych cechoch si spúšťací mechanizmus mohli obstarávať od puškárov-zámočníkov. Po úspešnom zvládnutí majstrovského diela musel ešte mladý majster pohostiť cech "primeranou hostinou" a do roka po získaní majstrovstva sa oženiť, inak by platil do cechovej pokladničky jednu zlatku a ďalší rok dve zlatky.Roman Furajtár - Jazdecká pištoľ s kolieskovým zámkom O práci nielen remeselníkov - puškárov, ale aj iných, podieľajúcich sa na zhotovení ručnej palnej zbrane existuje množstvo zápisov v účtovných knihách. Tak sa napr. zachoval údaj o stolárovi Andrejovi, ktorý už v roku 1449 dostal desať florénov a dvadsaťdva denárov za vyhotovenie pažieb na dvadsaťtri "malých pušiek" a neskoršie zhotovil ešte pažby „k piatim hákovniciam a jedenaštyridsiatim malým puškám". Roman Furajtár - Lovecká puška s kresadlovým zámkomĎalší údaj je z roku 1445 o kováčovi, ktorý za okutie pušiek zobral ako odmenu víno v hodnote šestnásť viedenských denárov. Zaujímavé sú údaje z roku 1443 o "určenom" človeku, ktorý mal vyskúšať "veľkú pušku", či dvoch mužoch v tom istom roku, ktorí skúšali streľbou "veľkú pušku" odliatu puškárom Štefanom, za čo dostali šestnásť denárov atď.Okrem iného puškárski majstri mali aj aktívny podiel pri obrane mesta. Ako odborníci v streľbe v čase nebezpečenstva dopĺňali obrancov bášt, kde bola umiestnená väčšina palných zbraní.Symbolom puškárov boli ich výrobky, teda hlavne pušky a pištole. Preto v ich znaku nachádzame najčastejšie dve vzájomne skrížené pištole.Foto: René Fabini

Komentovať