K neodmysliteľnej vianočnej atmosfére patria betlehemy, ľudovo nazývané „jasličky“. Uctievanie miesta narodenia Pána - jasličky má starý pôvod. Ich pozostatky boli z Betlehema prenesené do Ríma už okolo roku 650 a sú predmetom úcty v dvoch chrámoch Večného mesta.Rozšírenie typického obrazu svätej Rodiny s volom a oslíkom pri jasliach, adorujúcimi anjelmi a pastiermi má svoj pôvod v stredovekých náboženských hrách v 11. storočí.Pravým „otcom“ jasličiek je sv. František z Assisi. Ten okolo roku 1223 zriadil prvé jasličky v prírode lesnej jaskyne neďaleko mesta Greccia. Umiestnil tam živé zvieratá, ľudí, slamu, sviece. Od tej doby sú františkáni šíritelia betlehemskej tradície. Najprv sa objavujú v Taliansku, od konca 17. st. aj v chrámoch strednej Európy. Dramatické podanie príbehu Narodenia zaujalo v dobe baroka aj široké vrstvy, prv v mestách a neskôr aj na vidieku. Nemalú zásluhu na tom mali jezuiti, ktorí v baroku počas svojho katolíckeho misijného diela šírili popularitu betlehemov a vianočných hier.Stavebná schéma každého betlehemu bola v minulosti presne ustálená. Uprostred stála betlehemská maštaľ, vľavo od nej figúrky klaňajúcich pastierov, tvoriacich scénograficky protipól trom kráľom, ktorí prichádzali sprava. Predstavovali mužov troch ľudských vekov, z troch dovtedy známych kontinentov Európy, Ázie a Afriky. Ďalšie zostavy sa kulisovito ukladali za popredie, ktoré vytváral maľovaný prospekt. Za ním sa sústredili ešte mnohé trojrozmerné drevené figúrky pastierov, ktorí prichádzali ako darovníci k Jezuliatku. Prinášali mu najrozmanitejšie dary, medzi ktorými nesmeli chýbať ovce, barani, syr, mlieko, maslo a iné naturálie. Ľudoví majstri – rezbári s obľubou zhotovovali pre betlehemy aj figúrky hudobníkov s nástrojmi – gajdami, husľami, píšťalami, trúbami a ďalšie postavičky darovníkov. Uplatňovali pri nich nielen svoju predstavivosť, ale vymýšľali aj všelijaké nové figúrky, ktorými by ozvláštnili betlehem. Boli to napríklad rôzni remeselníci, vojaci, baníci, podomoví obchodníci aj ženy – gazdiné s košíkmi alebo náručou plnou k daru určených dobrôt. Betlehemskú scénu oživovali ovce a rôzne domáce aj hospodárske zvieratá, nechýbali ani zajac, srny, jelene, jež i veverička.Na ďalších miestach boli terasovito usporiadané postavy ľudí v ich typických pracovných činnostiach. Nad nimi stupňovité kulisy mesta s charakteristickými dominantami - kostolíkmi, domami, radnicou.Betlehemy v košických chrámoch sú rozmanité a niektoré z nich patria ku skutočným skvostom rezbárskej umeleckej tvorby.Za najstarší sa považuje betlehem v dominikánskom kostole (Nanebovzatia Panny Márie), ktorého pôvod siaha do obdobia prelomu 18. a 19. storočia. Figúry tohto betlehemu sú dielom skúseného rezbára, ktorý ich vyrezal z lipového dreva a obzvlášť si dal záležať na postavách troch kráľov, na ich honosných rúchach, dôkladne modelovaných plášťoch a originálnych pokrývkach hlavy. Invenčne postupoval aj pri komponovaní anjelskej dvojice, stojacej na oblakoch a vznášajúcej sa nad svätou Rodinou.K najväčším a najkrajším betlehemom v košickom prostredí kostolných interiérov patrí určite betlehem v kostole Sedembolestnej Panny Márie, na košickej Kalvárii. Betlehem zaujme svojím rozsiahlym spôsobom inštalácie a množstvom farebne príťažlivých polychrómovaných drevených figúrok. Pochádza z moravskej oblasti, pravdepodobne z vyspelého rezbárskeho centra. Nateraz nepoznáme presný rok vzniku, avšak podľa informácie pani kostolníčky ho pre kostol zabezpečil otec Štefan Timko, v čase svojej aktívnej pastorácie. Betlehem charakterizujú vyššie drevené figúry, pôsobiace masívne, lebo sú vyrezané z jedného kusa dreva. Majstrovský fortiel tvorcu je badať v jednoznačnom poňatí anatómie i všetkých odevných častí jednotlivých postavičiek. Veľmi príťažlivé sú postavy dedinského naturelu. Spomedzi nich vynikajú a obdiv spôsobujú dvaja hudobníci (huslista a gajdoš), oblečení v ľudovom odeve a skupinky pastierov. Pozornosť pútajú aj postavičky troch černoškov, z ktorých jeden je umiestnený na pokladničke pred betlehemom. Na najvyššom stupni betlehemskej kompozície sa okrem anjela vynímajú aj dve mužské postavy s lampášmi v ruke, ktoré symbolizujú strážcov – „ochrancov mesta a svedkov božieho narodenia“. Detských návštevníkov betlehema mimoriadne priťahujú figúrky zvierat - veľký slon, ťava a kôň, ktoré patrili ku kráľovským postavám Gašpara, Melichara a Baltazára. Krása betlehema sa zvýrazňuje aj pohyblivými prvkami, kedy sa pred očami diváka otáčajú jednotlivé figúrky, aby si obrazne povedané „vyšlapali svoju cestičku“ k božiemu Dieťaťu.K najzaujímavejším typom betlehemov v Košiciach patrí dozaista ten, ktorý inštalujú v kostole Krista Kráľa. Tento betlehem je kombináciou z dvoch materiálov. Z dreva sú vyrezané polychrómované figúrky svätej Rodiny, na plechu sú maľované motívy pastierov, darovníkov a „maštaľka“. Ide o typ tzv. nemeckého betlehemu (Stallkripe), kde figurálny výjav nie je zasadený do krajiny, ale pozadím je maštaľka.Inštalácie betlehemov si vyžadujú v kostolných priestoroch mnoho úsilia, schopnosti improvizovať , ale aj tvorivo a kreatívne pracovať s novými dekoratívnymi prvkami. Túto schopnosť majú aranžéri v Dóme sv. Alžbety (viď poznámka autorky).Dómsky betlehem je novšieho dáta. Podľa spomienok pamätníkov bol kedysi v chráme nádherný veľký drevený betlehem, ktorý však vyhorel spolu s inventárom Urbanovej veže pri veľkom požiari v roku 1967. Súčasný betlehem, pozostávajúci z drevených figúrok a maľovaného prospektu, každoročne tvorcovia obohacujú o prvky tradičnej ľudovej kultúry. Objavujú sa tu predmety poľnohospodárskeho náradia a náčinia – cepy, kosy, hrable, aj vahany, prútené koše, či hlinené džbány.K jednoduchým, ale o to vkusnejšie inštalovaným betlehemom patrí jasličková scéna vseminárnom kostole (sv. Antona Paduánskeho). Nachádza sa pri vstupe na pravej bočnej stene chrámovej lode. Vyinštalovaných je iba niekoľko figúrok, okrem motívu svätej Rodiny a anjela, nesúceho stuhu s citátom Gloria in exelsis Deo, ešte dvaja pastieri a menšie stádo ovečiek. Postavy sú odeté do šiat jemných pastelových farieb v kombinácii s vkusnou dekoráciou v podobe čačiny, slamy a ihličnanov.Nad jasličkovou scénou je veľká hviezda - neodmysliteľný symbol pri vianočných témach Božieho narodenia. Patrí k nemu preto, lebo podľa učenia cirkvi sa Ježiš prvý krát na zemi zjavil práve v podobe hviezdy, ktorá sa ukázala mudrcom. Podľa zázračne žiariacej hviezdy sa títo muži orientovali. Prekonajúc bezpečne všetky prekážky sa na rovnaké miesto zišli a vzdali poklonu novonarodenému kráľovi.Betlehemy zažiaria v plnej svojej kráse nielen v chrámoch, na verejných priestranstvách, ale aj v našich domácnostiach. Bez nich si už ani nevieme predstaviť poetickú tvár našich Vianoc.

PhDr.Klaudia Buganová,etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach

pozn. autorky: v súčasnosti je popis betlehemu v Dóme už neaktuálny, keďže tento je teraz inštalovaný v kostole uršulínok, vzťahuje sa k nemu.publikované v: Korzár 20.12.2007,  http://korzar.sme.sk/a ešte jeden zaujimavý článok o betlehémoch: http://www.obnova.sk/clanok-3076.htmlVýstava: Kedi jasna hvizda z ňeba vichodzila....Miesto : Východoslovenské múzeum Košice, Galéria bašta, Hrnčiarska 7Výstava prezentuje betlehemy a vianočné obchôdzkové rekvizity z bohatého národopisného fondu múzea s akcentom na ľudovú vianočnú obyčajovú tradíciu na Slovensku. Výstavné exponáty tvorí  rôznorodý materiál z 18. – 20. storočia. Exponáty sú komponované do pôsobivých betlehemských scén v rôznych variantoch s použitím drevených, papierových, plechových, textilných betlehemov a figúrok pochádzajúce z východného Slovenska ale aj iných slovenských regiónov. Vystavené sú i ukážky papierových maľovaných salašov, typických pre banícke prostredie stredného Slovenska. Celkovú atmosféru výstavy doplnia aj rekvizity betlehemcov – jasličkárov a interiér ľudovej izby „vo vianočnom šate“.Autori Výstavy : PhDr. Klaudia Buganová, Mgr.Pavol LackaničTrvanie výstavy: do 20.1.2010 31.1.2010

2 komentáre ku “Pôjdeme spolu do Betlehema… o košických kostolných betlehemoch”

  1. Pavol Lackanič

    Zdravím!
    Chcem iba doplniť aktuálnu informáciu, že výstava „Kedi jasna hvizda z ňeba vichodzila…“ je predlžená do 31.1.2009, takže kto nestihol tak má ešte stále možnosť navštíviť naše múzeum a pozrieť si ju.

  2. Roman Veselý

    Pavol – vdaka, doplnene do clanku..

Komentovať