Roku Pána 2008, 24. dňa mesiaca mája boli sme na dohľad od nášho tábora neďaleko mesta Stará Ľubovňa. Sám Boh tomu tak chcel, že počas pochodu, privádzajúc okrem koristi i zajatcov, ktorí boli prísľubom bohatého výkupneho, objavila sa ako blesk z jasného neba svorka toho psa Korvína a zavýjajúc vrhla sa nás.

Len s námahou odrazili sme úder jazdy i peších a za pomoci našich strelcov z pevnosti sme odrazili útok natoľko, že sme za sebou zavreli bránu a spočinuli na hradbách.

Skúšali nás oklamať sladkými rečami, ťahali nám popod nosy medové motúzy, no márne. Nedali sme sa uchlácholiť a pristúpili sme na boj. Hoc početne v prevahe, odolávali sme udatne, nejeden útok sme odrazili, nejedného psa ubili sme na smrť sudlicou, prebodli mečom, či zasypali mračnom šípov a olovených guliek. Však toho dňa previnili sme sa nejak voči Pánu a ten nebol nám naklonený, len tak je možné, že korvínovci prerazili našu obranu, vtrhli do pevnosti a rozsievali okolo seba bolesť a smrť v takej miere, že sám Satanáš mohol by sa učiť od nich. Besnenie nebralo konca, a tak keď prelomili aj bránu dvorca, vrhli sa na kapitána s takou vervou a zlosťou, že nemal možnosti inej, než vydať sa im na milosť a nemilosť. A tu, priamo pred rozvášneným davom dobyvateľov, strhali z neho všetko cenné i hodnotné a na posmech vojsku hnali ho z brány, palicami bitého ako besného psa.

Tak skončilo sa naše pôsobenie v okolí mesta Starej Ľubovne, pretože my, ktorí spasili sme si životy útekom, neboli sme dosť silní na to, aby dobyli sme tábor späť. A tak pozbierali sme sa po okolí a vydali sa šíriť posolstvo učenia Husovho ďalej do zemí uhorských.

Milan „Olaff“ Madlenák

Komentovať