8. septembra večer nepršalo. Chvála všetkým bohom! Neviem si totiž predstaviť, ako by prebiehalo také veselé a zároveň dynamické vystúpenie v lejaku. Hoci nebolo nijak zvlášť teplo, na Aničke sa pri historickom stane pristavilo celkom pekné množstvo zvedavých divákov, ktorí si pozreli tragikomický príbeh v podaní skupiny Via Cassa.Z diaľky sa ozvalo prvé zaškrípanie kolies voza, potom druhé, tretie, štvrté... Komedianti utekali z mesta, báli sa napadnutia. Švédi boli blízko, prečo by sa s nimi mali stretnúť a padnúť v boji, s ktorým nemali nič spoločné? Zarábajú si len ako potulné divadlo, predvádzajú svoje umenie tým, ktorí sú ochotní zaplatiť, nechcú sa zapliesť do vojenských záležitostí. Pri mestskej bráne však natrafili na strážnika, ktorému nebolo po vôli otvoriť, a po vyhrotenej hádke, keď bral principale do ruky dýku a vojak tasil kord, sa zjavil kapitán. Čo mohli robiť potulní herci? Museli si vypustenie vyjednať, a tak strávila herečka jednu noc vo vojenskom stane.Úvod do príbehu takto pekne naznačil nie práve najveselšiu situáciu, v ktorej sa komedianti ocitli. Útekom z mesta sa pokúšajú o záchranu a keďže žiť sa nedá zo vzduchu, musia hrať a zarobiť si na živobytie. Preto principale nariadil zastaviť voz, pripraviť kulisy a hrať.Zábavnosťou dialógov, výborným herectvom a žartovným príbehom pobavili herci divákov a vyslúžili si tak nejeden potlesk. Zdanlivo jednoduchou zápletkou sa im podarilo vytvoriť výbornú atmosféru, nechýbala láska, intrigy, peniaze a meče. Žena, ktorá je vraj príčinou mnohých nesvárov, bola aj v tejto hre stredobodom, okolo ktorého sa točil celý dej. Flamíniina láska k Oraziova bola vrúcna, ale tento mladík nebol jediný, kto stál o jej spanilú rúčku. Zlý Dottore Morbus a namyslený španielsky kapitán Matamoros sa pokúšali o získanie jej priazne či už súbojom so statočným Oraziom, alebo podplatením Flamíniinho otca. Vďaka šikovnému sluhovi a istej nečakanej smrti jednej z postáv skončil veselý príbeh komediantov šťastne.Žiaľ skutočné životy potulných hercov také ľahké neboli. Po tom, ako k nim dobehli zranení kapitán a strážnik, ktorých stretli v meste, a začuli neďaleké výstrely postupujúceho švédskeho oddielu, už po predchádzajúcej komédii neostal ani záchvev úsmevu na ich perách. Šťastné konce predsa nebývajú skutočné a takéto ozaj zaujímavé zobrazenie trochu zaskočilo divákov. Via Cassa tohto roku už niekoľko "happy endov" predviedla, preto sa patrilo zakončiť sezónu niečím prekvapivým.Smiech pri komédii a zmiešané pocity pri tragédii vystriedala nielen tma, ale samozrejme aj ohňová šou, kde nechýbalo hltanie a fúkanie ohňa či točenie zapálenými reťazami, ktoré by za svetla iste tak krásne nevynikli.Via Cassa dala sezóne 2007 krásnu bodku a uzavrela Košické historické leto jedným zo svojich najkvalitnejších vystúpení.Eva Lacušková

Komentovať