Významnú úlohu hrali cechy v obrane opevnených miest a zvlášť vo vojnových časoch. Právo na opevnenie sa hradbami a priekopami dostali Košice od panovníka v roku 1290. 50 Fortifikácie na jednej strane zabezpečovali pokojný rozvoj živností a cechov v mestách, na druhej strane však uvaľovali na nich ťažké bremená a povinnosť v prípade potreby, za nepriateľských útokov, činne sa zúčastniť na ich obrane a určovali aj úzke hranice ich fyzického rozpätia. 51Aj keď úzke mestské uličky vnútri hradieb neposkytovali mnoho miesta na rozmach, malo to veľký význam práve zo strategického ohľadu, umožňovalo totiž rýchlu pohotovosť. Keďže tieto ulice bývali obyčajne v bezprostrednej blízkosti brán, veží, bášt, barbakanov, úsekov hradieb, ktorých obrana aj udržiavanie v dobrom stave boli zverené práve jednotlivým cechom. Tak napr. v Košiciach, ktoré už v 13. storočí dostali kráľovské privilégium na obohnanie sa hradbami, roku 1557 boli zverené mestské bašty, fortifikácie na západnej strane obrane remenárov, výrobcov štítov, debnárov, zlatníkov a mäsiarov, na východe obrane tkáčov, kováčov, kožušníkov, koželuhov, holičov, krajčírov, hrnčiarov, ševcov, meďotepcov, mečiarov, stolárov atď. 52 Veže mali mená po cechoch, ktorým bola zverená stráž a obrana počas útoku.Členovia cechov boli povinní konať službu na ochranu mesta. Obyčajne každý cech mal brániť určitú baštu, prípadne časť mestských opevnení, múrov, o ktorých udržovanie bol povinný starať sa. V pokojných časoch znamenalo pre členov cechov značné povinnosti, ako udržiavanie pohotovosti, čistenie zbraní, cvičenia, nočné stráže na hradbách atď. Naopak v búrlivých časoch príslušníci cechov bránili mesto v pravom zmysle slova. 53Mimochodom, z roku 1658 sa nám zachovali stanovy vežového bratstva 9 košických cechov, ktorých remeslá navzájom nesúviseli. Väčšinou spracovávali kovy /mediari, klampiari, cínari, ihlári, nožiari/, iní poživatiny /pekári, medovnikári/ a kože /farbiari, kordovankári/. Na rozkaz "vežového otca" každý "brat" z uvedených cechov sa mal dostaviť ozbrojený na stráž veže na Mlynskej ulici "vedľa /veže/ krajčírskeho cechu". Cechy mali dôležitú úlohu takisto aj pri hasení požiarov. Aj táto povinnosť bola pre cechy ťažkým, ale pritom nevyhnutným bremenom, pretože zabezpečovala pokojný rozvoj živností a cechov v mestách.50 Táto listina sa zničila spolu s inými písomnosťami pravdepodobne pri požiari mesta v roku 1357.51 Samozrejme, že s výstavbou mohutných opevnení, ktoré mestá budovali s povolením kráľa, vzrastal aj ich vojensko-politický význam v krajine.52 Szabó, E.: Az ipar és kereskedelem Kassán. Magyarország Vármegyéi és Városai Abauj - Torna vármegye és Kassa. Kassa, 1896 : Príslušníci jednotlivých živností bývali hromadne v určitých uliciach, ktoré z časti aj dodnes nosia ich mená. Tak sa napr. v Košiciach spomína Mäsiarska ulica už v roku 1394, Kováčska roku 1401, Hrnčiarska roku 1547, Zámočnícka roku 1555 atď.53 Pred koncom 15. storočia boli počtom silné tie cechy, ktoré na začiatku 16. storočia niesli zodpovednosť za obranu 9 veží mestského opevnenia: koželužská veža /Gerberthurm/, zámočnícka /Schlosserthurm/, bednárska /zhorená/, kolesárska, mäsiarska, hrnčiarska, povraznícko-pugilárnicka, obuvnícka /Schusterthurm/ a kováčska.

Komentovať