Keďže sochy nemôžu písať, museli sme čakať, kým niekto napíše o našej nočnej košickej Potulke s Milanom Kolcúnom „Sochy ožívajú“ a dočkali sme sa... Po krátkej prázdninovej odmlke sa Košičania opäť vydali na potulky mestom s turistickým sprievodcom Milanom Kolcúnom. Tentoraz aj po večeroch a spestrili ich živé sochy. „Nie každému sa musia páčiť, ale čakajú na nás bez ohľadu na čas a počasie,“ vysvetlil Kolcún. Potulkárov čakala púť so zastávkami pri košických sochách.Jedným zo symbolov stovežatej Prahy je svätý Václav na koni. Sochu vytvoril známy český sochár Jozef Václav Myslbek a jedno z jeho diel sa ocitlo aj v Košiciach. Od roku 1975 stála socha koňa v areáli Univerzity veterinárneho lekárstva. Pred niekoľkými rokmi ju previezli do centra mesta na rozhranie Zvonárskej a Orlej ulice. Pri soche čakalo na zvedavcov prekvapenie. Vedľa bronzového koňa stál na podstavciživý svätý Václav. „Ste svedkami jedinečnej udalosti. To, čo sa nepodarilo v Prahe, vyšlo v Košiciach. Svätý Václav zliezol z koňa,“ komentoval „živé“ súsošie sprievodca.Ponurú atmosféru malo obdivovanie sôch nad vchodom kaplnky svätého Michala. Všade navôkol je pod zemou osem vrstiev kostí stredovekých Košičanov. Pred stáročiami bol cintorín práve na tomto mieste. Potulkári sa zastavili aj pri súsoší Immaculaty, či kráčajúcej soche košického maliara Júliusa Jakobyho.Konečnou zastávkou bola socha maratónca na rovnomennom námestí.Trojmetrový nahý muž stojaci na podstavci vzbudzoval pred päťdesiatimi rokmi, keď ho inštalovali, rozpaky. Učiteľky zakazovali deťom dívať sa tým smerom a sochárovi Arpádovi Račkovi vlastná matka vyčítala, prečo mu nedal trenírky. „Sochu chceli aj v Londýne. Ale miesto pod maratóncom je jedno z najčastejších, kde si Košičania dávajú rande a ak by bolo niečo podobné v Londýne, určite by sa im plietlo, kde sa majú stretnúť,“ dodal Kolcún.autor: Boris Macko, denník PRAVDA, 3.8.2009

***

Najkrajší čas bol keď lampy ešte nesvietili, ale tma už bola poriadna. Možno dvestočlenný sprievod potulkárov sa blížil tmavou Zvonárskou ulicou k Myslbekovej soche koňa. Zrazu mnohí prižmurovali oči a nevedeli, či dobre vidia. Pri koňovi niekto triumfálne stál. Keď sa skrátením vzdialenosti prišlo na to, že to nie je silueta, ba dokonca ani socha, bolo to úchvatné. Každá socha dostala potlesk, tichý alebo pomyselný. Postavy v tieni lampášov, cinkotanie zvonca, klopanie brnenia o dlažbu a historické postavy v uliciach. To všetko vďaka VIACASSE a dobrovoľníkom už druhýkrát ozvláštnilo augustové Potulky mestom Košice.Interakcia sprievodcu i sôch, čo sa občas pohli, bola perfektná, aj keď generálka na „zhratie“ nebola. Už teraz sa tešíme na spoluprácu, ktorá robí podujatie ešte príťažlivejším.O rok snáď urobíme tému Záhady Košíc.autor: Milan KolcúnFoto: Peter Vojtaško, Peter Madlenák

Komentovať