Pred rokom sme sa stali súčasťou veľkých cechových slávnosti a vítania Františka Lotrinského v Kremnici. Pri tejto spomienke výročnej, na pripomenutie dejov nedávno-dávnych, podarilo sa nám získať pre Vás od známeho mladého kremnického historika Daniela Kianičku jeden jeho zaujímavý článok o tom, ako sa to všetko v tej magickej Kremnici naozaj pred tými 250-imi rokmi dialo..

Stredoslovenská banská oblasť patrila v minulosti ku najvýznamnejším hospodárskym centrám Habsburskej monarchie. V roku 1742 stratilo Rakúsko priemyselne vyspelé Sliezsko, čím sa význam uvedenej oblasti ešte zvýšil. Výsledkom snahy štátu o povznesenie hospodárstva s dôrazom na ďalší rozvoj baníctva bola návšteva cisára Františka Lotrinského v Medaila k návšteve Františka Lotrinského v stredoslovenských banských mestách 1751stredoslovenských baniach v roku 1751. Zaujímavé je, že svoju úlohu v uvedenom zohrali aj osobné prírodovedné záujmy panovníka. Väčšinu svojho pobytu (3. – 13. jún) strávil cisár v banskoštiavnickej oblasti, pričom Kremnicu navštívil 8. júna. Tam aj prespal, ale hneď na druhý deň ráno sa vrátil späť do Banskej Štiavnice. (1)

Už večer 7. júna 1751 prišli do Kremnice z Banskej Štiavnice viaceré popredné osobnosti, aby mohli na druhý deň slávnostne privítať cisára v kremnickej oblasti. Medzi nimi boli aj hlavný komorský gróf  a komisár dolnouhorských banských miest Ignác Kempf z Angretu, podkomorský gróf Bartolomej Ľudovít Edler z Hohengartenu, hlavný inšpektor hút a stúp Jozef Geramb, hlavný lesný a hospodársky inšpektor Imrich Ruf a banský radca a komorskí sekretár Ján Adami. Dopĺňali ich viacerí ďalší komorskí úradníci, významný mešťania, šľachtici a vyslanci ostatných stredoslovenských banských miest. Okrem nich bola do Kremnice vyslaná aj jedna zo štyroch banskoštiavnických banských kompánií pod velením banského správcu Mateja Zipsera. Samotný cisár František Lotrinský so sprievodom sa vybral na cestu v utorok 8. júna 1751 o 6 hodine ráno. (2) Pravdepodobne išli cestou cez Sklené Teplice a Starú Kremničku. V obidvoch uvedených lokalitách (ako aj v B. Štiavnici) mala Kremnica svojich  vyslancov – spojky, ktorí mali mestu oznámiť dátum návštevy cisára ako aj hodinu jeho príchodu do Kremnice. (3)

Počas panovníkovej jazdy sa medzitým vo vrchnej časti  kremnického námestia zhromaždili mešťania a úradníci, ktorí sa v stanovenom čase presunuli ku mincovni (komorskému domu) v dolnej severnej časti námestia a odtiaľ zamierili v dvojstupe (po ceste lemovanej jedľovými stromčekmi ozdobenými motúzmi) ku monumentálnej Triumfálnej bráne, ktorá bola postavená neďaleko františkánskeho kostola a kláštora. Spomenutí sprievod  prešiel cez slávobránu a vyšiel cez Dolnú mestskú bránu von z námestia. Komorskí úradníci sa zase zhromaždili pri dome banského majstra Antona Körmendyho. Títo vyšli von z mesta cez Hornú bránu a na ozdobených koňoch odišli do poddanskej obce Dolná Ves, kde bola južná hranica obvodu mesta. Tu očakávali príchod cisára. (4) Bolo niečo pred 10 hodinou dopoludnia, keď predsunuté stráže priniesli správu, že sa na vozoch približuje cisár so svojim sprievodom. Ten tvorili okrem iných aj hlavný maštaľník knieža von Auersperg, prezident Dvorskej komory gróf  Königseeg Erps, ďalej generál markíz Spada, generál D`odonnell, gróf Chevallier Kinsky, gróf von St. Julian, predstavený kancelárie barón von Toussain, dvaja radcovia Dvorskej komory – gróf von Cherotin a pán von Ziegler, komorský radca z Braunschweigu barón von Imhoff, barón von Heinitz a ďalší dvorskí úradníci. Len čo na spomenutom mieste došlo ku vzájomnému stretnutiu, privítal panovníka a zložil mu komplimenty banskoštiavnický hlavný komorský gróf Ignác Kempf z Angretu a takisto aj viacerí prítomní dôstojníci, šľachta a meštianstvo. Cisár im v krátkosti odpovedal, vystúpil spolu s ostatnými z voza a vysadol na svojho koňa – sivka, pričom náladu mu nepokazilo ani dosť zadymené ovzdušie a chladný vietor. So svojim sprievodom na čele so štyrmi cisársko – kráľovskými striebornými jazdcami (Silber – Reittern), ktorí mali vytasené zbrane, prešiel potom panovník za zvuku bubnov a trúbok pomedzi špalier kavaleristov, ktorí mali takisto vytasené kordy a šable. Všetci sa potom pohli smerom na Kremnicu, pričom cisár bol sprevádzaný hlavným komorským grófom, ktorý mu tak mohol vysvetľoval všetko čo ho zaujímalo. Sprievod, ktorý potreboval do mesta prekonať ešte vzdialenosť 500 siah, uzavierala kremnická mestská a komorská kavaléria. Okrem toho z Kremnice vyšla cisárovi naproti aj banskoštiavnická hlavná a osobná stráž, ktorá ho pozdravila slávnostnou salvou. Po nej začul sprievod aj výstrel z 12 kanónov, ktoré boli umiestené bližšie ku mestu na dvoch vyvýšeninách niekde medzi Hornou Vsou a Kremnicou. Podľa vopred v Kremnici schváleného programu návštevy cisára v meste malo sa ku 200 banskoštiavnickým baníkom pripojiť pri tzv. Fernkreuzi (gotický stĺp na južnom okraji mesta) 150 Kremničanov so zbraňami a 250 s banskými nástrojmi. Meštianstvo malo zostať zhromaždené o niečo bližšie ku samotnému mestu poniže tzv. Maškovského humna (neďaleko terajšej pekárne). Spomenuté zoskupenie baníkov malo panovníka po stretnutí pozdraviť výstrelmi, baníci bez zbraní mu mali vzdať poctu pokľačiačky za pomoci banských nástrojov. Všetci spoločne mali potom prejsť cez tzv. nový most a zaujať postavenie oproti kremnickej hute, následne sa mali vrátiť a prejsť cez Dolnú ulicu ku Dolnej mestskej bráne. Zatiaľ nič tomu nenasvedčuje, že by sa to tak skutočne neudialo. Isté je, že keď panovník dorazil ku mestu vítalo ho tam veľké množstvo ľudí. Za vyzváňania všetkých zvonov prešiel potom aj so svojim sprievodom pomedzi pekne zoradený špaliér baníkov a zastavil sa na blízko pod mestom ležiacej hute. (5)

Podobizeň cisára Františka LotrinskéhoPri hute skladajúcej sa z 12 pecí zišiel František Lotrinský na novoopravenej ceste lemovanej zelenými stromami z koňa. Potom peši prešiel pomedzi slávnostne naladený veľký počet mešťanov, baníkov a hutníkov, ktorí boli oblečení podľa svojho pracovného odvetvia do rovnošiat a v rukách mali pracovné nástroje. V samotnej hute si ako prvú prezrel panovník šachtovú pec (Krum oder Sieder offen), potom dokonalú prácu dvoch skujňovacích olovených pecí (Frisch oder Verbleÿ öffen), vo vnútornej časti hút zhliadol cisár vsádzanie rudy a liachu do pece, odpichnutie ako aj vyhorenie pece. Potom prešiel peši ku striebornej zháňacej hute (Silber – Abtreib – haus), kde si prezrel vloženie verku do zháňacej pece a potom aj neďaleko sa nachádzajúce zháňanie striebra vo veľkej zháňacej peci, pri celom procese dochádzalo k oddeľovaniu striebra (s obsahom zlata) od olova. Cisár si všetko pozorne s veľkým záujmom všímal, na veľa vecí sa aj vypytoval. Spomenutý proces sledoval až do vytvorenia bochníka od olova oddeleného striebra. Empiricky sa presvedčil, že 81 centov verku (obohateného olova) obsahuje 257 mariek striebra. (6)

Z hutníckeho námestia sa potom cisár na koni pobral smerom k mestu. Keď sa o tom dozvedeli vo farskom kostole na námestí zhromaždení duchovní – 19 svetskí kňazi (farári z Kremnice a okolia) a 24 františkánsky mnísi, vybrali sa s opátom a hlavným kremnickým farárom Michalom Kiovským ku mincovni. Na čele ich malého sprievodu bol kaplan Pavol Reinl, ktorý niesol kríž. Pri komorskom dome sa farár Kiovský postavil ku bráne, ostatní duchovní sa zoradili do dvoch línií. Od mincovne až ku Dolnej bráne bol po oboch stranách cesty vytvorený špalier ľudí. Najbližšie pri mincovni pri duchovných stál banský a lesný majster, správcovia lesov a úradníci nižšej triedy, nasledovali hutníci a lúčbari nesúci svoje pracovné nástroje. Za nimi až po Triumfálnu, 12 siah vysokú a 8 širokú, bránu stáli kremnickí komorskí a mestskí baníci v rovnošatách so svojimi banskými dozorcami, od spomenutej brány až po Dolnú bránu stáli mešťania. (7) Mešťania mali podľa spomenutého vopred schváleného programu návštevy cisára stáť ešte v hornej časti námestia nad novopostavenými murovanými krámcami, kremnickí a banskoštiavnickí baníci sa mali postaviť pod nich nad fontánu s novým vodometom (Spring – brun) – pri novej v strede fontány umiestenej kamennej soche Neptúna (v ruke s trojzubcom) bola umiestená rúra, z ktorej vystrekovala do veľkej výšky voda. (8) Pri Dolnej bráne očakávali cisára členovia kremnického mestského magistrátu. Keď tam cisár aj so svojim početným jazdeckým sprievodom,  ktorý sa rozrástol o šľachticov z okolia Kremnice, o banskoštiavnických ťažiarov ako aj o vyslancov 7 stredoslovenských banských miest, dorazil, bol privítaný krátkym prívetom (9) a boli mu odovzdané na červenom zamatovom vankúši položené kľúče od mesta. Potom cisár vstúpil do mesta (bolo okolo pol dvanástej pred obedom), pričom všetci prevolávali Vivat!. Zároveň zazneli výstrely z 12 na mestskom hrade umiestených diel, okrem toho v meste vyzváňali všetky zvony a a predstavitelia mestskej infantérie bubnovali na bubnoch. Cisár vstúpil na námestie, kde bola zhromaždená aj mestská a komorská kavaléria, vidno bolo viaceré zástavy. Počas celého ceremoniálu zneli trúbky a bubny, na ktorých hralo na oboch stranách cesty stojace jazdectvo, ako aj hudobníci, ktorí stáli na prvom poschodí Triumfálnej brány. Potom ako cisár prešiel popod ňu, dostal sa postupne až ku komorskému dvoru, kde sa mal ubytovať. Tu ho úctivo privítal krátkou dobre naformulovanou rečou v mene spojeného Rothovho a mestského ťažiarstva a vôbec celého kremnického baníctva banský a lesný majster Anton Körmendy. Okrem toho podal cisárovi na koňa niekoľko zlatých štúf. Panovník potom zišiel z koňa, pričom ešte pred vstupom do komorského domu ho krátko v latinčine privítal a pozdravil v mene duchovných aj opát Michal Kiovský (s infulou, v nešporovom kabáte). Po odpovedi na uvedené cisár ešte zhliadol ako odpochodovali preč popri mincovni kavaleristi s trúbkami a bubnami. Mestskí infanteristi takisto hrajúci na hudobných nástrojoch zostali na námestí, aby mohli pozdraviť panovníka slávnostnou salvou. Záver vstupu cisára do mesta zaobstarali baníci, ktorí slávnostne pochodovali popri cisárovi, a to s horiacimi banskými lampami, banskými kladivkami a želiezkami a korýtkami, hrabľami, vidlicami a tesárskym a iným baníckym náčiním. Napokon zanechal František Lotrinský svojho koňa a vstúpil do komorského domu. (10)

Bez toho, že by si oddýchol pustil sa do prehliadky mincovne – budovy aj zariadenia. Navštívil lúčobňu, rytcovňu, zlievareň striebra, laboratórium mincovne a napokon aj raziarensku dielňu, pričom všade si dôkladne poprezeral príslušné výrobné operácie. (11) Až potom sa cisár odišiel ubytovať na prvé poschodie komorského domu, kde krátko pobudol. Nasledoval spoločný obed s ostatnými významnými hosťami. Obedujúcich pritom obsluhovali najvýznamnejší mešťania. Na zasadnutí 15 mája bolo určené, že to majú byť v komorskom dvore richtár Matej Windisch a banský majster Anton Körmendy, dole  v komorskom dome mali byť pripravení vykonať príslušné rozkazy Juraj Krausz, Matej Bukovay a Ignác Freiseisen. Na začiatku obeda sa odohral slávnostný prípitok sprevádzaný výstrelmi mestskej infantérie a salvami hradného delostrelectva. Po ňom sa odobrala väčšia časť hostí a mesťanov ku ďalším dvom tabuliam. Jedna z nich bola na mestskej radnici, druhá v tzv. Rotovskom dome (dnes budova kremnického múzea a knižnice). Pri stoloch sa vinšovalo a okrem jedla sa cisár a hodujúci posilnili aj pohárom dobrého vína. (12)

Medzitým sa mali pripraviť kone, aby sa hneď po obede mohol uskutočniť výjazd ku trištvrte hodinu od mesta vzdialeným banským dielam a stupám. Na prehliadku mali byť pripravené aj samotné bane: dva odvodňovacie stroje pri Anna šachte, stupy, huty, takisto všetky banské budovy, a to na oboch kremnických banských poliach – na tzv. prednom a zadnom cechu, kde boli dve hlboké dedičné štôlne (vrchná v dĺžke 1744, dolná 3653 banských siah), ktorými sa odvádzala pod nimi sa nachádzajúca banská voda. Cisár s malým sprievodom (aj s kniežaťom von Auersberg, prezidentom dvorskej komory Königsegg Erbsom a banskoštiavnickým hlavným komorským a podkomorským grófom) vyšiel von z mesta cez Hornú bránu okolo piatej hodiny popoludní. Do banského priestoru prešiel spolu s ostatnými cez Starú dolinu, pričom sa dostali až ku kostolíku sv. Jána ležiacemu na vrchole Kremnických baní. Na začiatku prehliadky si panovník prezrel povrchový banský revír a šachtu s odvodňovacími strojmi na tzv. zadnom cechu. Potom prešiel popri výrobni vitriolu a popri  šachtách Rudolf a Panna Mária na tzv. predný cech, kde sfáral v červenom damaskovom bohato zdobenom odeve, zelenej zamatovej banskej čiapke a ošliadore do Plautzer (Plantzen) štôlne, ktorá patrila spojenému mestskému a Rothovmu ťažiarstvu. Pri fáraní sa panovník dostal horizontálne do hĺbky približne 500 (spomína sa aj číslo 200) a vertikálne okolo 50 siah, pričom vlastnoručne pri tom odrazil zo skaly peknú zlatú štufu, ktorú si zobral zo sebou. Potom si peši prezrel ešte stupy, z ktorých podrobnejšiu pozornosť venoval stupe č. 6. Na spiatočnej ceste sa na severnom okraji mesta napokon ešte zastavil v tzv. Starej štreke, kde mala mincovňa svoje niektoré prevádzky. Z nich si detailnejšie a so záujmom prezrel valcovňu. Z obhliadky banského revíru sa vrátil cisár do mesta (komorského domu) o 8 hodine večer. Jeho príchod bol spojený s všeobecným prevolávaním Vivat Franciscus Imperator!, zároveň opätovne zneli výstrely a vyzváňali zvony. Po krátkom odpočinku (zo spoločníkmi sa cisár obveselil hrou – hudba alebo spoločenská hra?) nasledovala večera, počas ktorej sa konal banícky sprievod s horiacimi baníckymi lampášmi a večernou baníckou hudbou. Celá slávnosť skončila  asi po hodine a cisár sa odobral oddychovať. (13)
Počas celej noci horeli na námestí pred domami umiestené lampy postavené na drevených zelených a bielych stĺpoch, takisto celú noc bola osvetlená spodná časť Triumfálnej brány. Cez noc boli v meste rozostavené stráže. Ešte večer prišiel ceremoniár jeho výsosti do kremnického kláštora a informoval františkánov o tom, že ráno o šiestej hodine si hodlá cisár vypočuť súkromnú bohoslužbu v ich kostole. Pre panovníka sa mala pripraviť vhodne upravená hodvábna podnožka na pokľaknutie a sedenie mimo sanktuária. Ráno 9. júna 1751 pred piatou hodinou prišiel do františkánskeho kostola opäť spomenutý ceremoniár skontrolovať, či je všetko pripravené. Poučil mníchov, že sa majú postaviť do dvoch radov, takisto sa dotkol otázok okolo kropenia svätenou vodou. Napriek tomu sa však cisár v to ráno (po krátkom spánku) zúčastnil omše v kremnickom farskom kostole, kde odslúžil bohoslužbu hlavný farár opát Michal Kiovský. Medzitým pred kláštorom stojacim františkánom oznámil jeden z panovníkových služobníkov, že cisár ich kostol nenavštívi a hneď po omši opustí Kremnicu, na čo sa mnísi vrátili do svojho konventu. (14) Cisár napokon odišiel z mesta okolo 7 hodiny, a to za vyzváňania zvonov, strieľania z kanónov a za sprievodu veľkého množstva mešťanov a baníkov, jazdcov aj pešiakov. Vybraná kavaléria mešťanov odprevadila potom cisára až do Banskej Štiavnice. Cestovali cez Šášovské panstvo a Ladomer, a potom smerom na Sklené Teplice, kde si cisár prezrel hutu a ďalšie zariadenia. Na obed bol panovník aj so svojím sprievodom opäť naspäť v Banskej Štiavnici. (15)

Poznámky:

1) Čelková, M. – Čelko, M.: Der Besuch des Kaisers im Jahr 1751. In: Lothringens Erbe. Katalog des Niederösterreichischen Landsmuseum, Viedeň 2000, s. 141 – 143.
(2) Štátny okresný archív Banská Štiavnica (ďalej ŠOKA B. Štiavnica), fond Mestský magistrát Banská Štiavnica (ďalej MMBŠ), Protokol mesta Banskej Štiavnice z roku 1751 – na konci protokolu je pripojený popis pobytu cisára  v stredoslovenskej banskej oblasti (ďalej protokol – cisárska návšteva), s. 54, 55 (dodatočne samostatne očíslované).
(3) Štátny okresný archív Žiar nad Hronom so sídlom v Kremnici (ďalej ŠOKA Kremnica), fond Magistrát mesta Kremnica (ďalej MMK), Tomus III, Fons 1, Fasc. 6, Nro. 145.
(4) Štátny oblastný archív (ďalej ŠOBA) Bratislava, fond Zlomky kláštorných archívov – františkáni Kremnica (ďalej KA – FK), Súpis pamätihodných udalostí kremnického františkánskeho kláštora (ďalej františkánsky súpis), nepaginované.
(5) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 57, 58; ŠOKA Kremnica, fond MMK, Tomus III, Fons 1, Fasc. 6, Nro. 145 (vopred schválený program návštevy cisára v Kremnici).
(6) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 59, 60; Štátny ústredný banský archív Banská Štiavnica (ďalej ŠÚBA B. Štiavnica), fond Hlavný komorskogrófsky úrad (ďalej HKG) – dodatky, i. č. 31 (spisový materiál týkajúci sa návštevy  Františka Lotrinského v stredoslovenskej banskej oblasti v roku 1751 ako aj návštevy jeho synov Jozefa a Leopolda a zaťa Alberta v roku 1764).
(7) ŠOBA Bratislava, fond KA – FK, františkánsky súpis, nepaginované; ŠÚBA B. Štiavnica, fond HKG – dodatky, i. č. 31.
(8) ŠOKA Kremnica, fond MMK, Tomus III, Fons 1, Fasc. 6, Nro. 145 (program návštevy cisára); ŠOBA Bratislava, fond KA – FK, františkánsky súpis, nepaginované.
(9) Na zasadnutí mestskej rady 20. apríla 1751 boli poverení vypracovaním prívetu podnotár Jozef Keller Modori a Jozef Rikschloss. ŠOKA Kremnica, fond MMK, Kuriálny protokol mesta Kremnica z roku 1751, s. 547; cisára mal magistrát privítať polokľačiačky. ŠOKA Kremnica, fond MMK, Tomus III, Fons. 1, Fasc. 6, Nro. 145.
(10) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 60 – 62; ŠÚBA B Štiavnica, fond HKG – dodatky, i. č. 31.
(11) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 62; ŠÚBA B. Štiavnica, fond HKG – dodatky, i. č. 31.
(12) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 63; ŠOKA Kremnica, fond MMK, Kuriálny protokol mesta Kremnica z roku 1751, s. 554, 555.
(13) ŠÚBA B. Štiavnica, fond HKG, sp. Č. 121/1751 ind.; ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 63 – 66.
(14) ŠOBA Bratislava, fond KA – FK, františkánsky súpis, nepaginované.
(15) ŠOKA B. Štiavnica, fond MMBŠ, protokol – cisárska návšteva, s. 73, 74; podľa vopred schváleného programu návštevy v Kremnici sa malo jazdectvo aj pechota zhromaždiť ráno 9. júna o 4 hodine v záhrade banského majstra, o 5 hodine mali byť pripravení na námestí. ŠOKA Kremnica, fond MMK, Tomus III, Fons 1, Fasc. 6, Nro. 145.

A takto to vyzeralo v Kremnici keď sme sa tam ukázali my, Spoločnosť Via Cassa.
http://www.viacassa.sk/akcie/trhy-tradicnych-remesiel-v-kremnici

Jeden komentár ku “Návšteva cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751”

  1. erika

    to neni ferove take dlhe

Komentovať