Nezvyčajne krásne počasie nás privítalo ráno 25. októbra 2009 v Budimíre, a tak sme sa mohli plne oddať filmovaniu hraného dokumentu o bitke pri Rozhanovciach.

Režisérsku taktovku mal v rukách pán Pavel Dvořák a jeho štáb. Časť dokumentu sa točila v Budimíre a neskôr nasledoval presun na možné pôvodné miesta bitky, kde sa točili ďaľšie zábery.

A ako to vyzeralo naozaj ? No nejako takto:

Bitka kráľa Karola a jeho prívržencov pri Košiciach proti Matúšovi a Omodejovým synom.

„ Roku Pána 1312 obliehal kráľ Karol so svojimi vojenskými silami kráľovský hrad nazývaný Šariš, ktorý vlastnil z poverenia veľmi mocného veľmoža Matúša Mikulášov syn Demeter. Tento Matúš, Petrov syn z Trenčína, poslal na pomoc Demetrovi do boja proti kráľovi tisícsedemsto kopijníkov z radov žoldnierov a takmer celú svoju vojenskú moc, aby silným náporom zahnal kráľa čo najďalej od hradu. Za veliteľov vojska určil spomínaného Demetra a Abu, nazývaného Pekný alebo Veľký. Keď sa kráľ dopočul o ich príchode, nazdával sa, že sa im nemože postaviť na odpor, a preto odtiahol na Spiš. Spišiaci mu ochotne dali jazdcov i pešiakov, s ktorými by sa kráľ už vaščmi odvážil napadnúť svojich nepriateľov. Medzitým však tí začali dobýjať mesto Košice, a to z pomsty za smrť paltína Omodeja, ktorého v Košiciach nevinne usmrtili košickí Nemci a či presnejšie Sasi. Keď im zvedovia ohlásili kráľov príchod, zanechali mesto a smelo vyrazili proti kráľovskému vojsku. Ponáhľali sa rovnako ako kráľ zaujať čo najvhodnejšie miesto na boj a obsadili ho prv než on. Medzitým kráľ nachádzajúci sa s vojskom v ktoromsi údolí pri Hornáde vykonal sviatosť pokánia, prijal rozhrešenie a sviatostné Pánovo telo od spomínaných križovníkov a všetci sa pripravili miniatura.jpgpodstúpiť predovšetkým smrť. Najzaťatejší nepriatelia pokoja sa chopili zbraní a dali sa zostupovať z vrcholca do spomínaného údolia, pripravení na boj proti kráľovi. V piatok na sviatok mučeníkov sv. Víta a Modesta, sa odohrala na stráni uvedeného vrchu veľmi krutá bitka, aká sa v Uhorsku neprihodila od čias vpádu Tatárov. V bitke padli spomedzi kráľových familiárov syn Štefana Porša Kokos, Bagenov syn Štefan, Tomášov syn Ladislav, Aladárov syn Jakub, Petrov syn Michal, Gurkeho synovia Gurke a Michal i berehovský kastelán, všetko znamenití šlachtici. Keď zabili Gurkeho, ktorí niesol kráľovu zástavu, a aj ona sa ocitla na zemi, kráľ bojoval ďalej pod zástavou križovníkov. Mikulášov syn Demter a Aba, velitelia ďalšieho oddielu, jako aj obaja Omodejovi synovia zranení smrteľne oštepom veľmi rýchlo na bojisku padli. Smrteľne zranení boli aj mnohí ďalší a bojové odhodlanie zaplatili na tom mieste alebo inde životom. Hoci na strane kráľa padli mnohí, jednako získal slávne víťazstvo. Veríme a vyhlasujeme, že to bolo Božie dielo.“

Foto: Juraj Gembický ml.

Komentovať