Dnes Vám prinášame jeden opäť obsiahlejší článok v ktorom sa dozviete čosi o tehliarstve na území Slovenska a nebudú samozrejme opomenuté ani Košice. Pre našu stránku ho poskytol Mgr. Marián Čurný.

Počiatky v dobe rímskej

Množstvo z technologických výdobytkov, doteraz využívaných prakticky denno-denne, priniesli na naše územie v období antiky Rimania. Práve v dobe rímskej sa aj na územiach severne od Dunaja objavujú prvé tehlové stavby. Tehly vyrábali príslušníci rímskych légií, podľa ktorých boli tehly a ostatné tehliarske výrobky označované – kolkované, a neskôr aj súkromní výrobcovia. Takto označené výrobky nachádzame v prípade všetkých rímskych stavieb na juhozápadnom Slovensku (Bratislava-hrad, Devín, Dúbravka, Rusovce, Čunovo, Iža, Stupava, Cífer-Pác a Veľký Kýr) (1). Na východnom Slovensku boli takéto výrobky doposiaľ prakticky neznáme, preto je potrebné poukázať na archeologické nálezy rímskych imbrexov zo Šebastoviec (2) a tegúl z Ražnian-Ostrovian (3).

Intermezzo

Vo víre veľkých zmien v osídlení celej Európy, ktoré reprezentovalo sťahovanie národov, sa na niekoľko storočí stratila znalosť výroby tehiel. To trvalo počas celého včasného stredoveku, kedy sa s prvou monumentálnou architektúrou stretávame až vo veľkomoravskom období. No využitie vlastných tehliarskych výrobkov zaznamenávame iba v prípade staroměstsko-uherskohradištskej aglomerácie na Morave (4).

Stredovek

Tehla ako stavebný materiál sa v románskom období uplatnila predovšetkým v sakrálnej architektúre, ktorá sa na Slovensku vyskytuje v dvoch nížinných oblastiach, na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku (5). Na výrobu románskych „plevoviek“ sa používala ílovitá spraš riedkej kašovitej konzistencie, do ktorej sa vmiesili obilné plevy. Následné formovanie tehiel sa realizovalo priamo na zarovnanom teréne posypanom pieskom vtláčaním už hustejšej tehliarskej zmesi do drevených foriem položených na zemi. Tie sa opatrne ešte za mokra vytiahli a ďalej používali. Na základe nálezového fondu tehiel z archeologického výskumu benediktínskeho kláštora v Košiciach-Krásnej nad Hornádom B. Polla (6) predpokladá, že drevené formy nemali presne fixované parametre. Po vysušení boli tehly vypaľované v milieroch alebo v stálych poľných peciach ohraničených štyrmi múrmi a krytých strechou.Najväčší rozmach tehliarstva na Slovensku nastal v 14. a 15. storočí, kedy sa v mestách a väčších obciach začala širšia výstavba i profánnych tehlových budov. Najviac rozšírená bola výroba tehiel v okolí Bratislavy, Trnavy, Nitry, Lučenca a Košíc (7). Gotické tehly sú v doterajšom ponímaní synonymom tzv. prstoviek, t.j. tehiel vyznačujúcich sa pozdĺžnymi žliabkami vytvarovanými prstami počas výroby do vlhkej hliny (8). Popri klasických tehlách obdobia gotiky – prstovkách si však musíme povšimnúť aj tzv. kanelované tehly, t.j. tehly, ktoré vznikli tak, že po natlačení potrebného množstva hliny do drevenej formy bola ich lícna strana upravená valčekovaním pomocou dreveného kolíka v priereze okrúhleho tvaru, čím vznikli viacnásobné pravidelne rozmiestnené rovnobežné žliabky – kanelúry (9). Takéto tehly poznáme napr. z dominikánskeho kláštora v Košiciach, kde ich archeológovia datujú do obdobia okolo polovice 15. storočia – obr. 1 (10).

Písomné pramene

Písomné pramene vzťahujúce sa na výrobu tehiel na Slovensku sú dosť zriedkavé a obsahovo málovravné. Najstaršie písomné zmienky indikujúce tehliarsku výrobu nachádzame v Bardejove, Bratislave a Košiciach. Medzi záznamami v Aktoch súdu mesta Košice z rokov 1393-1405 nachádzame spolu 26 zmienok o tehliaroch, ktorí sú rečou tohto dokumentu nazvaní czigelstreicher, czigeler, czigiler alebo czigler (11). K lokalitám so starou produkciou tehiel nás privádzajú aj toponymá s príznačným významom. V Košiciach sa v roku 1400 uvádza predmestská osada Tehelná Ves – Zichelsdorf a v roku 1480 Tehlová ulica – Zigelgass (12).

Novovek

Počiatok novoveku sa v Uhorsku ohlásil veľmi neblahým spôsobom. Turecké nebezpečenstvo a po bitke pri Moháči v roku 1526 otvorená hrozba si vyžiadali dôsledné a radikálne zmeny v architektúre opevnených lokalít. Nové trendy v oblasti fortifikácií mali svoje vyznenie aj v tehliarstve. Tehla sa stala v podstate osnovným stavebným prvkom pri výstavbe nových protitureckých pevností, resp. prestavbách starších opevnení. Značne zosilnel štátny a vojenský dohľad nad týmto výrobným odvetvím, boli zaberané mestské a cirkevné tehelne. Produkcia tehiel sa niekoľkonásobne zvýšila, zmenila sa tvarová škála výrobkov. V slovenskej časti Uhorska sa srdcom protitureckej obrany stala pevnosť Nové Zámky. V skutočnosti ide vlastne o dve pevnosti, tzv. staršiu (1545-1573) a mladšiu (1573-1691). Z výstavby tej mladšej poznáme množstvo detailov vzťahujúcich sa na výrobu a využitie tehiel na výstavbu (13). Košice v tomto období chránilo mestské opevnenie zosilnené ôsmimi bastiónmi. Bastióny bývali vybudované z kameňa, no využitie tu našla aj tehla. Paradoxným je napr. pomenovanie Tehlového bastiónu, ktorý bol rovnako kamenný, čiže jeho meno nevyplýva z použitého stavebného materiálu (14).Nakoľko sú písomné pramene o výrobe a výrobcoch tehiel v Košiciach ale aj na Slovensku všeobecne pomerne skúpe na informácie, je potrebné obrátiť našu pozornosť na hmotné doklady, samotné tehliarske výrobky. V novoveku je už škála tehliarskych výrobkov pomerne široká a zahŕňa okrem tehiel aj dlaždice, korýtkovú a plochú strešnú krytinu, rôznorodé tehlové tvarovky, obkladacie dosky, potrubia, architektonické články a ďalšie predmety. V roku 2007 bola počas archeologického výskumu v priestore pri kaplnke sv. Michala v Košiciach objavená dlaždica s rozmermi 22 x 22 x 5-5,5 cm a vyrytým nápisom NOBILIS ATAV T/FESCUR (obr. 2). Z nápisu je identifikovateľný výklad iba prvého riadku, a to vo význame „šľachtický“. Zachovaná časť je iba torzom nápisu umiestneného pôvodne pravdepodobne na viacerých dlaždiciach. Dlaždicu s nápisom možno datovať do obdobia okolo roku 1600 (15). Od 16. storočia novou a pre účely stavebnohistorických i archeologických výskumov mimoriadne vítanou pomôckou je novinka v úprave povrchu tehiel, a síce ich značkovanie.

Značkovanie

So značkovaním tehiel sa ojedinele začíname stretávať od polovice 16. storočia a potom následne až po polovicu 20. storočia, kedy takmer všetky tehliarske prevádzky na Slovensku boli nútené prejsť znárodnením. Za približne 500 rokov intenzívnej tehliarskej výroby v Uhorsku bolo vyprodukovaných niekoľko sto miliónov tehiel, pričom, čo sa týka územia dnešného Slovenska, odhadujem, že sa použilo viac ako tri tisíc tehliarskych značiek. Značky na tehlách boli sprvoti zavedené ako prostriedok na vylúčenie prevádzok bez práva výpalu a zároveň aj ako ochrana v prípade potreby zistenia výrobcu defektných výrobkov.Značky sa skladali z písmen a číslic. Kým pri písmenách išlo spravidla o iniciály mena a titulu vlastníka tehelne, cirkevných a svetských hodnostárov, ako aj mestá, čísla obyčajne predstavovali rok viažuci sa k dátumu stavby, na ktoré boli tehly určené. Okrem toho sa ako tehliarske značky používali aj rôzne znaky, symboly, zobrazenia a erby. V jazyku tehliarskych značiek prevládala latinčina, skoro sa však doň premietla nemčina a od polovice 19. storočia aj maďarčina. Značky v slovenčine sa začínajú objavovať až so vznikom nástupníckeho Československa v roku 1918. Možno tvrdiť, že takmer každá tehelňa v tomto období používala vlastnú signatúru. V porovnaní s okolitými krajinami je tento stav analogický iba v susednom Maďarsku a čiastočne aj v Rakúsku.Pri značkách rozlišujeme podľa spôsobu prevedenia dva základné druhy: pozitívne a negatívne značky. Obidva druhy vyžadovali osobitný, od seba sa zásadne odlišujúci výrobný postup založený buď na zrkadlovo otočených negatívoch značiek (obr. 3: a, b) alebo pozitívnych štočkoch a razniciach vkladaných na dno tehliarskych foriem, resp. zakomponovaných do raziacich lisov (obr. 2: c, d). Kým prvý postup sa používal pri ručnej výrobe až do polovice 20. storočia, v druhom prípade ide o výsledok technologického vývoja v tehliarstve od druhej polovice 19. stor. Súčasne s negatívnymi značkami sa vyvinuli aj kombinované, ktoré mali negatívne prevedenú kartušu a pozitívne písmená a čísla značky (obr. 2: e), resp. išlo o kombináciu negatívnych značiek v negatívnych kartušiach doplnených o ďalšie pozitívne značky (obr. 2: f).Najstaršiu zmienku o výrobe tehliarskych štočkov, určených na značkovanie tehiel, poznáme z roku 1852 z maďarskej Starej Budy (16). Najnovšie publikovali P. Pospechová a P. Wittgrúber (17) tehliarsky štočok, „raznicu“, tehelne Imreho Rösslera v Pezinku so zakomponovaným rokom 1895. Využívanie kovových štočkov na vytváranie značiek súvisí so zavádzaním niektorých nových druhov náradia a jednoduchých strojov do tehliarskej výroby (tehliarsky formovací stroj), ktoré v západnej Európe začína v priebehu 18. storočia (18). V slovenských pomeroch je ale typické skôr pre 19. storočie, zvlášť od jeho druhej polovice. Odvtedy zaznamenávame silnejúci trend prenajímania a inovácie panských tehelní súkromnými podnikateľmi (najmä zavádzanie Hoffmannových kruhovkových tehliarskych pecí po roku 1858), ktoré pôvodne zväčša produkovali na princípe tradičnej ručnej práce. Neznamená to však, že tento spôsob úplne vytlačil pozitívne značky. Tie sú známe ešte aj z prvej polovice 20. storočia a viažu sa na produkciu menších tehelní, často rodinného charakteru (19).Zjednodušenie možno úlohu tehliarskych značiek pri datovaní tehiel a konštrukcií, z ktorých pochádzajú, načrtnúť nasledovne. Pozitívne značky sa v našom prostredí začínajú objavovať od polovice 16. storočia a pri ich časovom zaradení možno vychádzať zo správnej interpretácie iniciál titulov a mien zväčša svetských a cirkevných zemepánov a miest, pod správu ktorých patrili tehelne. Od druhej polovice až záveru 19. storočia sa u nás stretávame s negatívne a kombinovane (negatívne – negatívne, pozitívne – negatívne) prevedenými značkami, ktorých výroba súvisí s technologickým progresom v tehliarstve, reprezentovaným zavádzaním prvých strojov do výroby (formovacie lisy a pod.).

Tehelne

Pre obdobie novoveku je paradoxné to, že aj napriek predpokladateľným indíciám o väčšom množstve dobových prameňov k tehliarstvu, zaznamenávame pravý opak. V súvise s doterajším záujmom o túto problematiku poznáme iba niekoľko zmienok o tehliarstve v Košiciach. Pre 18. storočie pochádza z Košíc iba stručná zmienka o tom, že tu v roku 1729 pracovala jedna tehelňa (20). V roku 1846 sa v Košiciach a Prešove uskutočnili prvé priemyselné výstavy, na ktorých sa podľa dobovej tlače kvalitnými výrobkami prezentovali mechanizované tehelne z Bardejova, Prešova, Budimíra, Drienova, Záhradného a Skrabského (21). O tom, že v Košiciach minimálne od 18. storočia pracovalo hneď niekoľko tehelní, nás presviedčajú dobové vojenské mapové zobrazenia (obr. 4) a priamo nálezy značkovaných tehiel (obr. 5-8). Podľa súpisu remeselníkov v Uhorsku z roku 1828 pracovali v Košiciach dvaja tehliari, ktorí zamestnávali neudaný presný počet nádenníkov podľa potreby (22).V roku 1878 založil tehelňu v Košiciach na Moldavskej ceste Peter Jakab. Na tomto mieste sa v novoveku sústreďovala tehliarska výroba v Košiciach, no vyrábala a vypaľovala sa tu aj strešná krytina, kachlice a iné stavebné keramické výrobky (23). Pri spracovaní jedného z autentických mapových podkladov mesta Košice, „Idea protographica Cassoviensis“ (Prvotná grafická idea mesta Košice), z rokov 1831-1834 nachádzame v legende k dnešnej Žižkovej ulici v bezprostrednej blízkosti Moldavskej cesty nasledovné: „Via Kis Idam, Jaszoviam, Szomolnokium, item Saczam, Sepusium, Tornam et ad tegullarias domus castro fer..“ (Cesta do Malej Idy, Jasova, Smolníka, tiež do Šace, Moldavy, Turne a vedúca do tábora domu tehliarov) (24). V roku 1874 tu vznikla priemyselná tehelňa a po nej keramická továreň Hornouhorskej stavebnej účastinnej spoločnosti, ktorú založili v roku 1872. O tri roky prevzala mestskú tehelňu na Moldavskej ceste i so zariadením, čo jej umožnilo, aby rozšírila prevádzku o výrobu keramického materiálu. V roku 1908 vyrobila 8 mil. tehiel a 1,5 mil. kusov keramických produktov (25).Peter Jakab postupne zjednotil menšie košické tehelne do jedného veľkého podniku vybudovaného na juhozápadnom okraji mesta. Prakticky všetky tehly z tohto obdobia nesú značku ET (obr. 5), čo je skráteninou maďarského pomenovania pre Zjednotené tehelne – Egyesült téglagyár (26), no používali sa aj značky zložené z iniciál jeho mena JA a JP. Peter Jakab zomrel v roku 1903, no v tehliarskom podnikaní po ňom pokračovali jeho synovia Gejza (1863-1915) a Vojtech (1870-1952). Vojtech Jakab viedol Zjednotené košické tehelne od roku 1898, no už od roku 1902 podnik prevzala účastinná spoločnosť. V tej sa Vojtech stal riaditeľom, no už nie majiteľom. Po vzniku 1. ČSR sa tehelne zlúčili s bývalou Hornouhorskou stavebnou spoločnosťou (27). Podľa údajov J. Jekelfalussyho z roku 1892 v Košiciach v tomto období jestvovala okrem tehelne P. Jakaba a tehelne Hornouhorskej stavebnej spoločnosti aj tehelňa Štefana Dávidká ml. na Sennom námestí (obr. 7). V širšom okolí Košíc ešte produkovali tehelňa Jasovského prepošstva v Jasove, mestská tehelňa v Nižnom Medzeve, tehelňa ostrihomského seminára v Sadoch nad Torysou, tehelňa grófa S. Forgácha v Slanci a tehelňa baróna Rudolfa Schella vo Veľkej Ide (28). Štatistické údaje z roku 1910 uvádzajú v Košiciach dve produkujúce tehelne (29). Na Slovensku vtedy (1912) pracovalo 467 tehelní a v roku 1930 to bolo už 489 závodov na výrobu tehliarskeho tovaru s celkovým počtom 6292 pracovníkov (30).

Slovo na záver

Načrtnutý prehľad dejín tehliarstva v Košiciach na pozadí jeho vývoja v našej krajine uzatváram povestným „posledným klincom do rakvy“, a síce informáciou zo záverečného obdobia slobodného podnikania aj v rámci výroby tehiel. Po prevzatí politickej moci a nastolení vlády jednej strany v roku 1948 pripravila Komunistická strana Československa nevyhnutné zmeny v hospodárskom systéme krajiny, ktoré v počiatočnom štádiu charakterizovalo poštátnenie priemyslu a slobodných prevádzok v súkromnom vlastníctve jeho znárodnením. Väčšina tehliarskych prevádzok na východnom Slovensku bola včlenená do Východoslovenských tehelní, n.p. Košice (Breznička, Humenné, Jasov, Lučenec, Poltár, Poltár-Zelené, Ružomberok, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie a Tornaľa). Niektoré tehelne nespĺňali podmienky na znárodnenie a zostali nezačlenené. Jednou z nich bola aj posledná košická súkromná tehelňa, ktorá ešte v roku 1961 patrila Jánovi Gážimu (31). Mnohí z miestnych výrobcov tehiel v Košiciach a na okolí zostávajú ešte stále neznámi, spoznať ich môžeme podľa tehliarskych značiek, ktorých počet je výzvou pre ďalšie bádanie v tejto oblasti.

Poznámky

1. K problematike pozri: Bazovský, Igor: Tehla v dobe rímskej. In: Laterãrius. Dejiny tehliarstva na Slovensku. Zborník SNM – Archeológia – SUPPLEMENTUM 2, Bratislava, v tlači.2. Archeologický výskum na sídlisku z mladšej doby rímskej v Šebastovciach pod vedením M. Lamiovej-Schmiedlovej z AÚ SAV – VPS Košice.3. Nálezy z opakovaných prospekcií O. Lórencza zo Šarišských Michalian, PhDr. A. Karabinoša z KPÚ Košice, pracovisko Levoča a doc. PhDr. M. Vizdala, CSc. z Inštitútu histórie FF PU v Prešove. Budinský-Krička, Vojtech: Ostrovany, okr. Prešov – pri cigánskej kolónii. Košice 1984. Nálezová správa č.j. 14/84-VPS (Archív AÚ SAV – VPS Košice)4. Galuška, Luděk: Slované. Doteky předků. O životě na Moravě 6.-10. století. Brno 2004, s. 100, 101.5. Slivka, Michal: Tehla ako stavebný materiál. (Príspevok k dejinám tehliarstva.) Pamiatky a príroda 5, Bratislava 1980, s. 26-28.6. Polla, Belo: Košice-Krásna. K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom. Košice 1986, s. 245.7. Kopin, Rudolf: Dejiny keramiky na Slovensku. Od praveku po dnešok. Košice 1999, s. 126.8. Nagy, Peter: Stredoveká stavebná keramika na Slovensku. Diplomová práca. Bratislava 2003. (KA FiF UK v Bratislave) s. 13.9. Čurný, Marián: Tehla ako stavebný materiál stredovekej a novovekej architektúry na Slovensku. Pohľad archeológa. Dizertačná práca. Nitra 2008. (AÚ SAV Nitra) s. 41.10. Rusnák, Rastislav: Košice v stredoveku. Na podklade novších archeologických výskumov. Dizertačná práca. Košice 2009. (AÚ SAV – VPS Košice)11. Halaga, Ondrej R.: Počiatky Košíc a zrod metropoly. Košice 1992, s. 289, tab. na str. 300.12. Slivka, Michal: c.d., s. 27.13. Čurný, Marián: c.d. 2008, s. 44. 14. Duchoň, Jozef: Prehľad vývojom opevnenia mesta Košíc. Od predmestskej fázy po 20. storočie. Nepublikovaný rukopis. Košice 1989, s. 14.15. Čurný, Marián: c.d. 2008, s. 218, tab. 90: 760; Nagy, Peter – Čurný, Marián: Stredoveké a včasnonovoveké keramické dlaždice zo Slovenska. Archaeologia Historica 34, Brno 2009, s. 348, 349, obr. 3a.16. Lövei, Pál: Adatok a magyarországi téglagyártás és felhasználás történetéhez. Magyar Müemlékvédelem 11, Budapest 2002, s. 236.17. Pospechová, Petra – Wittgrúber, Peter: Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004, 2. str. obálky.18. Kopin, Rudolf: c.d., s. 127.19. Čurný, Marián: Poznatky o výrobe a značkovaní tehiel na území mesta Nitra a na jeho okolí v období novoveku. Archeologia technica 17, Brno 2006, s. 55.20. Gregor, Pavel – Gregorová, Jana – Kráľová, Eva: Strešné krytiny na Slovensku v minulosti. Bratislava 2004, s. 52.21. Hapák, P. – Sninčák, J.: Prešov v rokoch 1711-1848. In: I. Sedlák a kolektív: Dejiny Prešova 1, Košice 1965, s. 205; Komora, P.: Primát Košíc a Prešova. Prvé priemyselné výstavy na Slovensku. Historická Revue 9, 1997, s. 11, 12.22. Novotný, J.: Ke stavu řemeslné výroby a postavení řemeslníků na východním Slovensku v první polovině 19. století. Nové Obzory 12, Prešov 1970, tab. XXIV.23. Urbanová, Nina: Historická strecha a strešná krytina východoslovenských mestských sídiel v písomných prameňoch. In: P. Gregor (Zost.): Historická strešná krajina na Slovensku. Zborník z vedeckej konferencie. Bratislava 2004, s. 66.24. Duchoň, Jozef: Prvotná grafická idea Košíc. Historica Carpatica 37, 2006, Košice 2007, s. 122.25. Němec, Z. – Duchoň, J. – Rybárová, K.: Košice 1780-1918. Sečovce 1994, s. 176, 201, 247.26. Duchoň, Jozef: Úspech vybudovaný z tehál. Rod Jakabovcov prežil v krásnych stavbách. FACE magazín 3, Košice 2007, s. 10.27. Tamže, s. 11.28. Jekelfalussy, J.: Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke. Budapest 1892, s. 1745, 1747, 1748, 1750.29. Herman, J.: Tehelne na Slovensku. In: P. Pospechová - P. Wittgrúber (Zost.). Pálená krása. Tehly a tehliarske značky. Pezinok 2004, s. 13.30. Čurný, Marián: c.d. 2008, s. 80; Herman, J.: Príspevok k histórii tehliarskej výroby na Slovensku. Zborník SNM 74, História 20, Bratislava 1980, s. 165, pozn. 2.31. Čurný, Marián: c.d. 2008, príloha 2; Informácie o starých názvoch tehelní a hliníkov. Nepublikovaný rukopis, č.j. 109/1961 (Archív AÚ SAV Nitra).Mgr. Marián ČurnýArcheologický ústav SAV – VPS Košicemarian.curny@gmail.com

18 komentárov ku “Náčrt dejín tehliarstva na Slovensku so zreteľom na mesto Košice”

  1. dušan

    som murar ,kupil som starši dom a snažim sa ho dať do sedliackeho vzoru .kuchynu murojem a tehli priznavam,mam 4 kusy so značkamy GVT , MB , NP ,NT neviem čo znamenaju tie značky,ale služia mi ako klin v klembe aby bolo vidieť značku,je to užasne

  2. Marián Čurný

    Zdravím a zároveň neskrývam radosť nad tým, že značkované tehly nachádzajú postupne čoraz väčší okruh fanúšikov. Aj keď ide iba o „nepotrebné stariny“, ukazuje sa, že ich využitie aj v súčasnosti je stále veľmi široké. Podľa značiek, ktoré uvádzate, sa domnievam, že ich pôvod je niekde na strednej Nitre (okolie Nových Zámkov až Nitry). Ich význam: GVT – Geyer Vilmós Táglagyára – tehelňa Vilmósa Geyera v Šuranoch založená v roku v roku 1868, MB – túto značku vo vystúpenej podobe vo vtlačenom rámčeku (kartuši) poznám z nepôvodnej polohy v Nitre-Katruši, 19. storočie, NP – výrobok biskupskej tehelne v Nitre-Tormoši, význam: Nyitrai püspökség (Nitrianske biskupstvo; 40. roky 19. storočia až 1918) a pri NT je možné, že ide pôvodne o značku NST veľmi častú v Šuranoch a na okolí, nakoľko znamená Nagy Surány Téglagyára (Šurianska tehelňa) – toto značenie sa používalo do roku 1918. Takže niektoré z vašich značkovaných tehál sú takmer 150 rokov staré! Zároveň si Vás dovolím upozorniť na projekt registra tehliarskych značiek zo Slovenska, ktorý je zverejnený na http://www.laterarius.eu – tam sa dá nájsť zhruba 700 značiek. Bol by som rád, keby ma informujete aj o ďalších zaujímavých nálezoch značkovaných tehál z vášho okolia. Tehlám zdar! 

  3. Knúrovský

    Narodil som sa v košickej tehelni. (foto môžem poslať) Môj dedo pochádzal z Poľska, babička z Karlína na Morave kde rodina vlastnila tehelňu. V Jakabovej tehelni vyrábali vzorkovanú keramickú dlažbu, a glazované škridle ktoré sa používali pri opravách Dómu. V tehelni pracivali aj moji rodičia. Mama zarábala 20 pengö na týždeň. Starý pán Vojtech Jakab ako dvojročného ma chcel adoptovať. Môžem poslať podrobnejší plán mesta kde stála teheľňa, aj fotografiu odstrelu posleného komína .

  4. Marián Čurný

    Dobrý deň,
    som veľmi potešený, že sa ozval skutočný pamätník Košickej Jakabovskej tehelne! Vaše spomienky sú nedoceniteľnými informáciami o tomto kedysi pre Košice tak typickom remesle, po ktorom už takmer niet nehnuteľných stôp. Rád prijmem akékoľvek podklady k tehliarstvu v Košiciach i všeobecne, nakoľko by som chcel v dohľadnej dobe spracovať jeho dejiny aspoň na základe toho, čoho sa zachovalo najviac – značkovaných tehál i ďalších tehliarskych výrobkov. Rád by som sa s Vami prípadne aj osobne stretol a zaznamenal Vaše spomienky, nech aj budúce generácie o tom vedia : )
    Mám veľkú radosť! Prajem všetko dobré.. MČ

  5. Ján Bačo

    Na tehelne v Košiciach si spomínam aj preto, že som v nich brigádoval. Ako 16 ročný som cez prázdniny bol v starej tehelni, kde som rozvážal čerstvo vylisované tehly a ukladal na sušenie. O rok na to som už bol v novej, modernej a tam som vysušené tehly ukladal do kruhovej pece. Bolo treba ovládať isté princípy, ktoré ma ale rýchlo naučili. Spomínam si na litre piva, ktoré sme museli vypiť(3 litrové džbány), bola tam vysoká teplota. Bolo tam kopec srandy, ale museli sme si svoj denný prídel práce odpracovať. Takto som si privyrábal, aby som mal na oblečenie. V 1962 som už brigádoval ako nádejný vysokoškolák na „cvičáku“, robili sme základy dnešnej Terasy.

  6. Hildegarda Pokreis

    Môže mi niekto napísať, kde presne boli tehelne (2) v Košiciach?
    Jedna bola na Moldavskej ulici, druhá kde?
    Boli tam zriadené zberné tábory, vždy sa spomína Moldavská ulica…

  7. historik

    Dobrý deň,
    podľa historickej literatúry a podkladov boli tehelne (3) v oblasti dnešnej Moldavskej ulice – /citát z práce „Košice 1780-1918″ –
    “ Takto usmernená moldavská hradská prechádzala ponad Tábor (pozn: švrť mesta na území dnešného zimn.štadióna a okolia), aby sa za ním opäť stretla so starou cestou. Tam,za neskorším mýtom, kde sa oddávna dobývala a spracúvala tehliarska hlina, vznikla v r.1874 priemyselná tehelňa a po nej keramická továreň Hornouhorskej stavebnej účastinnej spoločnosti (pozn: zal. v r.1872). Druhá priemyselná tehelňa, založená v r.1878 košickým staviteľom Jakabom, sa na tejto pohľadove exponovanej lokalite uplatila až koncom storočia.“

    Citát z práce Michala Okroya: Košice boli európskym mestom, str.96:
    “ Juhozápadne od historického mestského centra Košíc, na Moldavskej ceste č.21 a na okolitom areáli tamojšieho sídliska, sa kedysi nachádzal komplex veľkej tehelne.“

    Pre spresnenie, mapa Košíc z r.1912 asi najpresnejšie zobrazuje lokalizaciu všetkých tehelní v spomínanej časti mesta. Sú to de facto 3 väčšie samostatne areály tehelní (a keramických závodov) v blízkosti pri sebe.

    Ak tu zanecháte na seba mailovú adresu, rád Vám pošlem výrez z tejto mapy, so zobrazením tehelní, takže ich po porovnaní s mapou súčasnou budete môcť presne lokalizovať.

    V citovaných prácach sú publikované aj dobové fotografie /a grafiky/, ktoré uvedené tehelne zobrazujú.

    J.

  8. Juraj Novák

    Búrame starú šopu na dvore po mojich starých rodičoch. Bola postavená tiež z tehál z označením ET. neviem odkiaľ mohli byť dovezené nakoľko dom je budovaný z vaľkových tehál. ale velmi ma teší, že som sa dopátral kde boli vyrobené.

  9. Ladislav Fecko

    Dobrý deň,

    chcel by som Vás poprosiť niekoho, kto má staré fotky z moldávskej tehelne/z danej štvrte/, ši by mi zaslal na uvedený mail. Moj otec ako malý chlapec tam tiež byval. Volal sa Štefan, jeho otec sa volal tak isto a mama/čiže moja babka Rozália/. Prišli tam bývať zo Satoraljaújhely. Ak má nejaké informácie, može mi ich zaslať aj s fotkami.

    Za láskavosť vopred ďakujem.

    S pozdravom, Fecko.

  10. Marián Čurný

    Zopár fotiek z košickej tehelne na Moldavskej ceste som uložil na:

    http://www.edisk.sk/sk/stahni/74797/Kosicka_tehelna_na_Moldavskej.zip_5.55MB.html (voľte možnosť „stiahnuť pomaly“)
    a rovnako aj na:
    http://uloz.to/x2R6osw/kosicka-tehelna-na-moldavskej-zip (voľte možnosť „omezené stahování“ s vložením kontrolného kódu)

  11. Ján Kavulič

    Dobrý deň,

    môže mi niekto potvrdiť existenciu tehelne na území Nižnej Myšle?

    Ďakujem

  12. Marián Čurný

    Dobrý deň,
    v októbri minulého roku bola pri prekládke potrubia tranzitného plynovodu na polohe južne od Várhegy archeologicky preskúmaná tehliarska pec. Zatiaľ iba na základe zobrazenia na mape 1. vojenského mapovania a podľa rozmerov tehál je ju možné zaradiť do 18. stor., no nie je vylúčené ani jej staršie datovanie.

  13. Lucia

    Dobrý deň,
    pri rozoberaní domu mojej babky som objavila poklad :), tehly s označením ET. Od mala si nechávam všetky moje nálezy a teda aj tieto tehly mi zostali, snáď ich ešte použijem pri stavbe ako vnútornú okrasu stien. Musím povedať, že sú veľmi dobrej kvality. Ktovie či súčasné tehly vydržia takú dobu ako tieto.
    s pozdravom Lucia

  14. erik

    mam odlozene dve palene skridle pochadzajuce z miestneho kastiela jedna je podpisana,v druhej je vztlacene pismeno B.da sa zistit ich povod alebo vek?som od Trebisova.

  15. Marián Čurný

    Dobrý deň, Erik.
    Tie škridly a nápis / značka ma nich ma zaujímajú. Rád by som ich preštudoval. Prosím, napíšte mi na marian.curny@gmail.com kvôli podrobnostiam. Z Košíc to nie je ďaleko.
    S pozdravom MČ

  16. tomas

    Mam tehli z 1851 roka jaku maju cenu?

  17. Marián Čurný

    Dobrý deň,
    prosím, zašlite fotografie tých tehál z r. 1851 na môj mail – marian.curny@gmail.com.
    Podľa fotografií budem o niečo múdrejší – napíšem Vám. Ďakujem.
    S pozdravom MČ

  18. Emil Ries

    Máte info kedy sa postavila tehelna v Tornali. Konkrétne komín s charakteristickým stvorcovym prirezom. Je to taká rarita.
    Dakujem

Komentovať