Od 4. októbra ste počas dvoch týždňov v galérii Veritas mali možnosť pozrieť si výstavu fotografií s názvom NA DOSAH ČEPELE - Zábery z obvykle nebezpečnej vzdialenosti, ktorých autorom je náš "dvorný" fotograf, Juraj Korpa.
"Výstava je aj holdom pre ľudí zo šermu, väčšinu zo skupiny Via Cassa, ktorí si na vystúpeniach nestihnú všímať sami seba, pretože bojujú. Tu ich možno vidieť tak, ako sa ešte ani oni nevideli..."J. Korpa
Fotografie na tejto výstave sú z vystúpení od mája 2005 do júla 2007, to je čas, keď sa Ďuri ako-tak profesionálnejšie venuje fotografovaniu. Počas tohto obdobia nafotil až okolo 3 000 skvelých záberov. A prečo sa teda na výstave objavili práve tieto?
Vyberal som ich podľa možnosti zostaviť z nich ucelený panel, podľa obrazovej alebo obsahovej príbuznosti. Vystavených bola i tak len polovica z vytlačených fotografií.
Každú fotografiu taktiež dopĺňal i stručný komentár, vystihujúci tú-ktorú situáciu...
Kto vymýšľal komentáre? No kto asi? Ja, večer pred vernisážou. Ale zhruba som ich už vedel, keď som fotky vyberal, však som veselá kopa, no nie?
Pravda, to on skutočne je. No ako mu vlastne napadlo usporiadať výstavu s touto tematikou? Pretože to nikto iný ešte nerobil a výstavy tohto druhu sú skutočne ojedinelé.
Každý druhý fotí potulujúcich sa Rómov či bezdomovcov, stromy a kvety...chcel som byť iný.
A ako takéto fotky vznikli?
Jednoducho. Keď som sa šermiarom motal pod nohy a kázal im, ako sa majú tváriť, prípadne ´nečumte mi do kamery a neusmievajte sa tak blbo... ;)
No aby ste si nemysleli, tieto zábery nepôsobia vôbec umelo, zachytávajú nás v skutočne prirodzených situáciách ? teda aspoň nakoľko prirodzení môžeme byť v historickom tábore v roku 2007.
Fotenie ma dosť baví, ale musím sa ešte veľmi veľa učiť. Teóriu fotenia neovládam vôbec, akurát mám podľa mňa efektívnu metódu ? spúšť stlačiť len vtedy, keď to stojí za to. A aby to stálo za to, to už je na šermiaroch, ako sa hýbu, ako stoja... Aj keď je pravda, že najlepšie fotky vzniknú niekedy v tých najneočakávanejších momentoch. Keď nie je čo fotiť, radšej nefotím. Totiž musím priznať, že rád využívam svoj cit pre výtvarný obraz a divadelnú dramatickosť, čo je niekde aj vidieť, aspoň dúfam...
A každý, kto si túto výstavu prišiel pozrieť, musí súhlasiť, že to skutočne vidieť je, dokonca takmer na každom jednom zábere.A čo Ďuri plánuje do budúcna? Neopustila ho po tých troch rokoch chuť fotiť?
Tak to isto nie, fotiť určite neprestanem, ale plánujem si zaobstarať lepší prístroj, radovo o triedu až dve. Tiež si musím rozmyslieť, čo budem fotiť ? mali by to byť nejaké zmysluplné cykly alebo neobvyklé námety. A keď sa mi to podarí, určite chcem aj vystavovať...
Ak ste teda zmeškali, prípadne nestihli pozrieť si túto prvú výstavu Juraja Korpu, môžete skutočne ľutovať! No nemajte strach, len čo pre vás Ďuri pripraví ďalšiu, určite vás o tom budeme na našej stránke informovať...:))Nelka "Lywen" Gažová

Komentovať