Na manévre zemskej hotovosti Via Cassa vybrala hneď prvý júlový víkend. Pred kostolíkom v Svinici sa začali ako huby po daždi vyrastať stany a prístrešky pre mužstvo. Účasť bojovníkov bola hojná, nesklamali priatelia z Rádu svätého Michala, Sigismundu, no ani noví nadšenci z popradského Fortisu. Títo všetci pochopili úmysel členov Via Cassa zjednotiť vojenské taktiky a spôsob „boja“ na Slovensku tak, aby divák mal možnosť na rekonštrukciách bitiek vidieť aspoň v malom to, čo sa skutočne na bojiskách odohrávalo.

Tak bol teda pod vežou nádherného románsko-gotického kostola postavený vojenský tábor s poľnou kuchyňou a začali sa manévre. V slnečnej páľave sa dávali dohromady formácie a rôzne zložky pešieho vojska, preberali sa taktiky a spôsob vedenia útoku či obrany. Prestávky vo výcviku vojaci okamžite využili na osvieženie a polihovanie v tieni, prípadne na preberanie techník šermu mečom a tesákom v dueloch. V najväčšej horúčave sa potom vojsko zošikovalo v plnej zbroji a domácim zo Svinice predviedli pochod až na miestny futbalový štadión, kde došlo k roztržke dvoch ozbrojených skupín a vojaci tak mali možnosť predviesť to, čo sa cez deň naučili.

Návrat do tábora sa niesol v znamení zhadzovania zbrojí, zbraní, odevov a všetkého, v čom bolo teplo, alebo čo bolo ťažké. Predsa len sme v prvom rade mešťania a remeselníci zvyknutí na pohodlie a po zbrani siahame, len keď naozaj niet iného východiska. A tak sme celé poobedie strávili v košeliach a spodkoch, šermovalo sa aj oddychovalo a nechýbali ani ďalšie nácviky jednotky. Počasie samozrejme nemohlo vydržať večne, veď sme Via Cassa a my musíme zmoknúť vždy. A tak sa prihnala búrka, ktorá nám takmer zmietla stany, odfúkla sušiace sa košele a zmočila všetko, čo sme nestihli schovať. Mraky však nakoniec zase ustúpili slnku a osviežení dažďom sme mohli pokračovať tam, kde sme prestali. Po takomto náročnom dni samozrejme prišiel večer, spievalo sa aj tancovalo, pivo sa penilo a víno šumelo, smiali sme sa a zabávali, až kým nás nezmohla únava.

Posledný deň manévrov bol vyčlenený pre ukážku života v historickom tábore. Obyvatelia Svinice aj blízkeho okolia sa mohli prejsť táborom, pozrieť aj vyskúšať si zbrane či zbroje, sledovať výcvik jednotky aj odborný výklad o taktikách boja v 15. storočí. Po tomto všetkom nastal čas balenia. Ten nám samozrejme pohotovo opäť spestrila búrka, a tak sme skončili mokrí a zmrznutí, ale napriek všetkému oddýchnutí a motivovaní na ďalšie štúdium a zdokonaľovanie nami znovuobjavovaných taktík a techník boja, ktoré potom s radosťou predvedieme vám, divákom.

Foto: Juraj Gembický ml., Peter Madlenák, Barbora Šutáková

2 komentáre ku “Manévre Uhorskej zemskej hotovosti vo Svinici”

  1. Burky

    Barca ty jedna….este aj tu si musela placnut tu fotku :P

  2. Szinyér

    Szép magyar falu volt Szinyér, mindig is magyar volt, csak meghúzták a műhatárokat 1920-ban, akkor lopták el a magyaroktól.

Komentovať