Náhody sú všade okolo nás a nie inak je to aj vo svete internetu či oživovania histórie. Nasledujúci článok bol totiž pôvodne spísaný pre potreby členov Košickej mestskej hotovosti, regimentu z čias tridsaťročnej vojny, ktorý vznikol pred niekoľkými rokmi ako projekt Spoločnosti Via Cassa. Okrem toho bolo jeho zámerom šíriť akúsi osvetu medzi ľudí a komunity venujúce sa obdobiu tridsaťročnej vojny, ale tiež „laickej“ verejnosti, ktorá vďaka literatúre či kinematografii svojím spôsobom existuje vo svete ilúzií a romantických predstáv, čo sa mušketierov týka.A práve náhoda chcela, že v čase, keď tento článok vznikal a vyvíjal sa, objavil sa na svete článok Romana „Alistaira“ Urbaniho, člena Mortaigne regimentu z Brna, ktorého Mušketýr v prachu vyválený popiera mýty a legendy týkajúce sa vojska z čias tridsaťročnej vojny a predstavuje ho v podobe, o ktorej mnohí ani len netušia, že existuje. Keďže si Alistaira a jeho prácu vážim, pokúsil som sa upraviť „svoju pasáž“ tak, aby s jeho článkom vytvorila akúsi symbiózu. Či sa mi to podarilo, budete musieť posúdiť vy. Rozhodne by som však klamal, keby som tvrdil, že Alistaire popisuje veci tak, ako som ich mal pôvodne spísané. Práve naopak! A to je tiež hlavný dôvod, prečo namiesto úvodu na jeho článok odkazujem. Preto vás prosím, prečítajte si ho a potom sa spokojne vráťte opäť sem, sľubujem vám, že vás takto pošlem inam ešte viackrát...Ako som už spomínal, pôvodne sme naše krátke nahliadnutie pripravovali pre potreby členov Košickej mestskej hotovosti. Ak by som mal byť veľmi stručný, napísal by som, že ide o to, čo na seba a čo so sebou v prípade, že regiment tiahne do „bojovej vravy“, pričom primárne je tento článok zameraný na odev vojaka bez delenia na mušketiera či pikaniera, a to aj napriek tomu, že v obrazovej prílohe sa objaví výstroj mušketiera, tiež keď používam pojem mušketier, mám na mysli radového pešiaka (pikanier, delostrelec, bubeník...). Úprimne, bez neho by to skutočne nebolo celkom ono. Obrazovú prílohu nafotenú členkou Via Cassa Barborou Šutákovou som sa pokúsil čo najvhodnejšie doplniť dielami umelcov, ktorí počas tridsaťročnej vojny žili a tvorili, a teda nám svojimi prácami poskytujú verný obraz doby, o čo sa snažia aj príslušníci Košickej mestskej hotovosti. Do akej miery je naše snaženie úspešné, si máte možnosť porovnať v konfrontácii autentických zdrojov s výsledkami našej práce v závere tohto článku.Na úvod sa patrí pripomenúť, že v tejto historickej epoche neexistuje uniformita v podobe, s akou sa stretávame dnes. Vojaci často cvičili a bojovali v tom, v čom narukovali, teda v civilnom oblečení, ktoré sa samozrejme počas ťaženia patrične opotrebovávalo, následne opravovalo a nahrádzalo z najrôznejších zdrojov, napríklad formou kontribúcie, rabovania či krádeže. A tak mohol vojak vyzerať úplne pokojne ako študent na obraze P. Coddeho z roku 1630: Takpovediac základ odevu tvoria kabátec a nohavice (často boli tieto dve súčasti odevu navzájom zviazané v páse šnúrkami zakončenými kovovými nákončiami podobne ako u predchádzajúcich období), u ktorých je nevyhnutné dodržať charakteristickú siluetu postavy typickú pre nami prezentované obdobie, teda prvú polovicu tridsaťročnej vojny – široké ramená, vysoký pás, široké boky. Samozrejme, ako kabátec, tak i nohavice sa počas konfliktu menili v závislosti na móde, v prípade, že budem veľmi stručný, tak pre obdobie prvej polovice vojny platí, že nohavice sú čo najširšie a kabátec má čo najviac čo najmenších šosov, zatiaľ čo pre druhú polovicu sú charakteristické postupne sa ku kolenu zužujúce nohavice a menši počet veľkých šosov. Rovnako tak sa stretneme aj s rozdielnymi modifikáciami rukávov, od hladkého uzavretého rukáv, cez otvorené rukávy až po rukávy prestrihávané. Kabátec s nohavicami dopĺňajú šité ľanové pančuchy nad koleno, pod kolenom stiahnuté stuhou, aby sa nezhŕňali a „neutekali“ spod manžety nohavíc. Samozrejme, v prípade teplého počasia sa tieto pančuchy pokojne mohli zhrnúť. V zime sa zase pre zmenu obliekali vo viacerých vrstvách, okrem ľanovej látky sa používala kvôli teplu látka vlnená. O pančuchách, ich histórii a výrobe sa viac dočítate v článku Raiu, pikaniera Mortaigne regimentu s názvom Jak ušít punčochy snadno a rychle.Samozrejme, aj kedysi sa nosilo spodne prádlo, jeho funkciu zastávala podľa všetkého košeľa ušitá podobne ako pančuchy z ľanového plátna. Ťažko povedať, či existoval jeden konkrétny strih košele alebo nie, ale určite sa aj košeli a jej spracovaniu venovala nemalá pozornosť, obzvlášť ak uvážime, na koľkých obrazoch sú ľudia rozhalení a košeľu je vidieť v plnej, resp. takmer plnej kráse. Ako príklad nám môže poslúžiť obraz Jana Steena, kde je vidieť hlboký výstrih na hrudi a malý stojačik, strih na takúto košeľu je jednoduchý, o čom sa môžete presvedčiť v ďalšom z článkov Alistaira Kterak košili ušít, aneb jeden LH návod... Takže žiadny široký a padavý golier zdobený čipkou pre mužstvo neprichádza do úvahy. Obzvlášť ak uvážime, že tento golier nie je súčasťou košele, ale sa ku košeli podobne ako aj manžety pripína špendlením či pristehovaním. Ako takýto „externý“ golier vyzerá, je možné vidieť na fotografiách z Valdštejnskej výstavy v roku 2008. Obzvlášť na začiatku 17. storočia môže byť kabátec doplnený vestou, ktorá na rozdiel od súčasnosti sa oblieka nie pod, ale na kabátec. Ide o akýsi prežitok z čias renesancie, obzvlášť vplyvu španielskej módy, ktorá vďaka Habsburgovcom pretrvala na území Čiech do začiatku tridsaťročnej vojny. Takáto vesta bola pôvodne módnym doplnkom a podľa toho ak vyzerala, často bola ušitá z farebnej či vzorovanej latky, kontrastnej ku látke, z ktorej bol šitý kabátec, neraz tiež bola prešívaná či vypchávaná. To je napríklad vidieť aj na diele Jacoba de Gheyna z roku 1607. Čo sa obuvi týka, nielen medzi laikmi panuje zásada „Mušketier má vysoké čižmy!“ Toto je všeobecne platný omyl, čižmy sú jazdecká záležitosť, zatiaľ čo mušketier je pešiak a ako taký potrebuje obuv dosť pohodlnú a trvácnu, predsa len vojaci tohto obdobia viac ako často skôr pochodovali ako bojovali. A to jednoducho v čižmách s vysokým opätkom nebolo možné. Veľmi pekne znázornil obuv už spomínaný P. Codde na obraze Študent, ktorý je umiestnený v vyššie, ale tiež na obraze Jana Miesa Molenaera z roku 1629 Deti hrajú. Vojaci trávili na ťažení dlhý čas a ak uvážime, ako dlho tento konflikt trval, je v podstate jednoduché odhadnúť, že zažili aj chlad a vlhko. Je tiež samozrejmé, že sa voči tomu potrebovali chrániť. A najjednoduchším spôsobom ochrany proti nepriazni počasia je ďalšia vrstva odevu, ideálne za týmto účelom vytvorená. A tak môžeme u vojakov pozorovať vlnené plášte či kabáty rôznych strihov, pričom dominujú tie jednoduchšie. Nebolo ničím nezvyčajným, že v stave najvyššej núdze ako ochrana voči zime poslúžila aj vlnená deka prehodená cez plecia s prestrihom na hlavu, čím vzniklo vlastne pončo prepásané v páse opaskom či kusom povrazu. Pohľad na kabát nám ponúka napríklad Pieter Jansz Quast a na plášť zase Le Nain na obraze z roku 1642. Ako asi mohol vyzerať vojak po niekoľkých mesiacoch ťaženia nám zase zachoval Jaques Callot na svojej rytine. Odhliadnuc od praktickosti, v tomto období sa považovalo za neslušné vyjsť na ulicu bez pokrývky hlavy, preto aj vojak mal len málokedy hlavu bez nejakého klobúka, baretu či čiapky. Obzvlášť klobúk so širokou mäkkou strieškou a farebným pštrosím perom sa zapísal do povedomia ľudí ako jeden z atribútov mušketiera. Všetko sedí, až na tie pštrosie perá, ktoré síce zdobia klobúky, no len spoločensky vyššie postavených ľudí, čo prakticky znamená vyššie hodnosti, dôstojníkov. Bežní vojaci si v prípade operenia museli vystačiť s pierkami kohútimi či bažantími. Veľmi poučné čítanie na tému peria na klobúkoch spísal kapitán Mortaigne regimentu Vechio v článku s výstižným názvom Použití peří na klobouk. Okrem baretu na obraze Adriena Brouwera či čiapky na už vyššie znázornenom obraze Pietera Jansza Quasta zachytil vojakov v klobukoch Michelangelo Cerquozi vo svojom diele Vojaci hrajúci v kocky z roku 1630. Ako bolo avizované v úvode článku, tento bol spísaný pôvodne pre potreby členov Košickej mestskej hotovosti, ktorí sa snažia v rámci svojich možností čo najvernejšie napodobňovať regiment z čias tridsaťročnej vojny. Ako taký nemá a ani nedokáže popísať širokú problematiku, akou odievanie i v tomto krátkom časovom úseku nepochybne je, to už sa patrí prenechať skutočným odborníkom rovnako. Nám úplne postačí, ak pomôže všetkým priaznivcom tohto európskeho konfliktu zbaviť sa mýtov a predstáv, ktoré sú ešte stále hlboko zakorenené v názoroch ľudí, paradoxne tiež u mnohých združení a spolkov zameraných na oživovanie histórie, a tak podávať čo najvernejší pohľad na našu minulosť. Poznámky:Článok bol doplnený materiálmi zo stránky Mortaigne regimentu z Brna.Ďalšie informácie k problematike výstroja a výzbroje na stránke Olomouckého pluku.

Komentovať