Via Cassa sa predstavila pod hradom Krásna Hôrka jednak svojím vlastným programom, jednak menšou poľnou bitkou v spolupráci s českou skupinou Magna Moravia. A so všetkým, čo k tomu patrí…

Vážení naši priaznivci a … aj tí ostatní…:o)

9. – 10. júna 2007 sme opäť po rokoch obliehali hrad Krásna Hôrka. Počasie nám, ako ináč, vyšlo – veď čo by to bolo za Krásnohorské renesančné dni (ďalej len KRD) keby len pršalo.

V sobotu začal program pre nás už o desiatej, keď sme mali predstavenie pod hradom. Naši šermiari sa akurát rozcvičili na popoludňajšie vystúpenia, tak isto aj garda mušketierov si dala zopár zástrelných rán a povelov, ako sa vraví „tak zrána“. Celé to trvalo do pol dvanástej. Potom začala príprava na začiatok KRD.Vyštverali sme sa v plnej poľnej na hrad a čakali na zahájenie sprievodu. Čakali sme a z dlhej chvíle sme pálili z muškiet pre radosť a pobavenie divákov. Keďže sa nič okrem toho nedialo, zostavili sme s členmi košickej skupiny Templári „marsch formation“a slávnostne sme napochodovali do priestoru pred tribúnu.

No čo, my sme sa pobavili a KRD prebiehali ďalej. Po nesmierne pútavom úvode, kde sa pripomenuli všetci účinkujúci, sa konečne začala odvíjať niť vystúpení a zábavy. Maďarské skupiny historického šermu sa predstavili klasickou zmesou súbojov z prostredia kráľovských dvorov a rytierskych turnajov z obdobia stredoveku, teda z čias pre nich takých výrazných. Neprekvapili ani jazdci na koňoch. Kým jedni dokazovali, ako zúfalo potrebujú niekoho, kto by im poradil a ukázal, ako na to, pretože bojovnosť niekedy naozaj nestačí, jazdci dokazovali, že sú pre svoje remeslo nebezpečne dobre pripravení, streľba za jazdy z luku a hod kopijami v trysku skutočne nie je ľahká záležitosť. Cieľ neminuli, a tak zožali búrlivý potlesk – a to plným právom.

Po celý čas prebiehal voľný táborový život. Kuchárky sa nás snažili prekvapiť lákavými dobrotami opečenými na rošte, iní si pripravovali zbrane na boj, alebo sa kostýmovo „dostrojovali“.

Ešte sa nám predstavili rytieri a vojaci iných skupín a už sme boli na rade my. Prezentovali sme sa dvoma scénkami, v ktorých účinkovali začiatočníci, ale i pokročilí. Neprezradím nič zvláštne, keď napíšem, že začiatočníci musia ešte na sebe veľa pracovať, aby dosiahli určitú úroveň a pokročilí už len vylepšovať to nadobudnuté.

Deň bežal a my sme sa dostali ku zlatému klincu programu, ktorým bola bitka o dezertérov v podaní Magna Moravia a Via Cassa. Na javisku, alebo lepšie na bojisku, sa stretlo štyridsať ľudí, ktorí vykúzlili pre divákov pravú atmosféru z čias 30-ročnej vojny. Jednotka generála Bannera sa nedohodla s jednotkou Altblau regimentu, kto popraví dezertérov, ktorí ukradli plukovnú pokladňu, a tak sa zákonite strhol boj. Zaútočili na seba jednotky mušketierov, paľba dunela z jednej aj z druhej strany, vzadu na palpostoch stáli hrdinsky delostrelci, všade bol prach a dym. Po vystrieľaní prachu sa mušketieri pustili do seba na bardyše a pomáhali aj pažby muškiet. Padli všetci. Udivení dezertéri zrazu ostali sami, len s ulúpenými peniazmi a slobodou. Ech, to sa niekto vie narodiť.

Celá nedeľa sa niesla v duchu repríz vystúpení zo soboty, hádam až na záverečnú bitku. Tesne pred začiatkom sa z neba spustila salva bleskov a krupobitia, akoby obloha naznačovala, čo sa bude diať. Keď dážď ustupoval, z vojenských stanov páni mušketieri začali páliť, najprv jeden-dva výstrely, no potom sa to zvrtlo v pravú prestrelku. Skupina Memento Mori vytiahla kanóny a začalo sa vyjednávanie. Celá bitka potom trvala, už v zoradených šíkoch asi 30 minút a bojovalo tam na 60 ľudí. Všetko skončilo dobre, nik nepadol. Komu by sa chcelo umierať, keď všade naokolo bolo toľko blata.

No a ako to už chodí, keď má niečo začiatok, tak to musí mať aj koniec. Stany sme zbalili, rozlúčili sa a na lúkach ostali už len spomienky na jednu vydarenú akciu. Škoda, že také akcie v rámci Slovenska sa konajú len na východe. Možno raz pomašírujeme aj na Poszony, aby sme si tam pripomenuli slávu uhorského kráľa Gabriela Bethlena. Zatiaľ však stačí, keď sa stretneme 30. júna v Ruskove pri Košiciach, kde sa chystá medzinarodné stretnutie skupín pod názvom História bez hraníc, alebo tiež Bitka v Ruskove.

Rastislav Židzik

Komentovať