Neďaleko Košíc sa nachádza malá obec zvaná Svinica. Na okraji obce, na kopci nad miestnym potokom, sa vypína nádherný ranogotický kostol. Keďže starosta obce bol taký láskavý a umožnil nám stráviť víkend priamo v areáli kostolíka, rozhodli sme sa pozbierať dostupné informácie o ňom a napísať tento článok.

"Iba tí, ktorí sa ako deti báli tmy, alebo ich desilo prejsť niektorou zákrutou schodišťa, ktoré malo v sebe čosi hrozného, alebo stúpať na medzery dlažobných kameňov zo strachu, že ich stihne nejaká pohroma, iba tí, ktorí majú v sebe tieto spomienky, môžu mať - aj keď len matnú a neurčitú - predstavu o tom, čo to znamenalo byť stredovekým človekom."

Antony Bridge, historik

Vznik kostola sa datuje do polovice 12. storočia, keď bola vybudovaná románska časť stavby – loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. V 14. storočí bol prestavaný a zväčšený, loď bola predĺžená juhozápadným smerom a ukončili ju predstavanou vežou do výšky 2. poschodia. Severovýchodná časť bola rozšírená a zväčšená v 15. storočí o polygonálne presbytérium (miesto pre hlavný oltár, chrámový priestor vyhradený pre kňazov) s krížovou rebrovou klenbou, žľabenou profiláciou so svorníkmi.Neskôr bola veža nadstavaná o tri poschodia a upravená na obranné účely. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila a z jej kameňa vybudovali kamenný múr okolo kostola. V 16. storočí pribudla na severozápadnej strane kaplnka. Vchod do kostola z východnej strany má románsky portál s polkruhovou archivoltou (z lat.: Arcus volutus – zvlněný oblouk). Nad portálom je trojuholníkový štít s oblúčikovým vlysom. Z tej istej strany je aj bočný vchod do podvežia. Z južnej strany je vchod s gotickým portálom. V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. storočia, ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönci, kde boli z neho odliate 2 nové zvony. Menší bol zrekvírovaný počas 1. svetovej vojny na vojenské účely Buchnerom z Košíc. Váži 180 kg, naladený je v tóne G a nesie maďarský nápis v slovenskom preklade: „S kým je Boh – kto môže byť proti nemu.“ Väčší s hmotnosťou 150 kg, naladený v tóne A, má nápis v maďarskom jazyku: „Ku chvále Božej vyrobený, skrze zbierky kalvínov žijúcich vo Svinici.“ Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola premiestnené do jeho veže.Ku kostolu kedysi viedla krížová cesta a pod kostolom v podzemnej krypte boli pochovaní pôvodní zemepáni obce. Traduje sa, že od krypty kostola viedla podzemná chodba k hrádku na Várhegy, avšak pravdepodobnejšie je, že viedla k vinným pivniciam pod kopcom s vinohradom.Areál kostola s pôvodným cintorínom je obohnaný mohutným múrom. Predpokladá sa, že prvé opevnenie mohlo byť vybudované ešte v časoch tatárskeho vpádu, ďalšie neskôr, v čase tureckého nebezpečenstva a stavovských povstaní, keď už hrádok na Várhegy zanikol.Informácie o prítomnosti mníšskeho rádu sú rozporné, mimo skúpych literárnych prameňov sa zachovali len v ústnom podaní ľudu v prvej polovici 20. storočia. Údajne tu v dobe predhusitskej i pohusitskej pôsobili bieli mnísi.Exteriér kostola krášlia renesančné sgrafitá. V tympanóne portálu hlavného vstupu je fragmentárne zachovaná maľba tváre so svätožiarou a zvyšok ruky. Vo výklenkovej nike na juhovýchodnej fasáde je fragmentárne zachovaná kompozícia Krista Trpiteľa (Imago Pietatis) s dvomi postavami anjelov v bočných stenách niky. Vo väčšej nike je baroková maľba sv. Heleny a kľačiacich hrobárov zo 17. storočia. V interiéri sa z architektúry románskeho obdobia zachovalo vo východnom múre okno s nástennou maľbou v ostení. Na chóre je zemepánska empóra (galéria v sakrálnom priestore, ktorá oddeľuje spevákov kostolného zboru alebo určitú skupinu veriacich - ženy, šľachtu, mníšky) vstavaná do prvého poschodia veže, do lode je otvorená dvomi lomenými vstupmi, pôvodne s dverami vedúcimi na chór. Pôvodne bol vymaľovaný celý interiér, no maľby boli pretreté bielym náterom v období reformácie. Pri oprave kostola a výskume vykonanom v roku 1913 bola odkrytá a reštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo 14. storočia boli naposledy reštaurované v rokoch 1992-1993. Fragmenty boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu so symbolickým Nebeským Jeruzalemom, s tróniacimi patriarchami Abrahámom, Izákom a Jakubom v bielych rúchach, kolišúcich v lone vyvolené duše. V strede výjavu sa nachádza archanjel Michael brániaci zatrateným vstúpiť do raja a množstvo expresívne poňatých anjelov. Najvýraznejšia je krásna byzantská Madona, označovaná odborníkmi ako Anna Samotretia. V hornej časti je ťažko čitateľný výjav rozdeľovania rúch, v dolnej časti sú rámovaním oddelené výjavy pekla a očistca. Dobre čitateľná je alegória utrpenia zatracencov v pekle a ich potrestanie obesením za úd, ktorým zhrešili (jazyk, ruku, nohu). Tvorcom je neznámy autor ovplyvnený benátskou gotickou školou. Táto škola bola poznačená byzantským výtvarným prejavom a cítením, o čom svedčia črty, profily postáv a ich tvárí. Sýta koloristická kompozícia predkladá majstrovsky zvládnutú techniku čistej fresky.Po oprave kostola v roku 1913 prišlo obdobie dvoch svetových vojen a kostol nebol opravovaný vyše 40 rokov. V polovici 20. storočia bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že jeho užívanie bolo zakázané. Od toho času náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr v rokoch 1970–1976 bol komplexne obnovený. V súčasnosti je tu umiestnená výstavná expozícia dejín Svinice, dokumentácia z obnovy kostola a archeologického výskumu. V rámci kultúrnych podujatí sa v ňom každoročne v septembri už takmer 20 rokov konajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva.

Použitá literatúra:

  • PhDr. Marta Čiderová: Svinica vo svetle 730 ročnej histórie.
Foto: Barbora Šutáková, Peter Madlenák, Juraj Gembický ml.

Jeden komentár ku “Kostolík vo Svinici”

  1. Kapi

    Súčastný Svinický Pán farár my povedal že Pán Jeno pochovaný na nádvorý kostola (obrázok 3) bol posledný farár služiaci bohoslužby v tomto chráme .

Komentovať