Košice v polovici 15. storočia boli úspešné a prosperujúce mesto, ktorého strategický, hospodársky, kultúrny a spoločenský význam mu zabezpečil vedúce postavenie v celom Uhorsku. Na vtedajšie časy to bolo jedno z najväčších stredoeurópskych miest. Mnohé výsady dostalo mesto ešte za panovania Žigmunda Luxemburského, ktorého podporovalo v jeho vojenských akciách, pričom tu zohral nemalú úlohu práve prepracovaný pevnostný systém mesta.Každú z bášt mesta mal pod svojou správou konkrétny z košických cechov, pričom podľa neho bola táto bašta i pomenovaná, rovnako ako i ulica k nej smerujúca (napr. Kováčska, Zvonárska, Hrnčiarska…). Medzi povinnosti cechu patrilo udržiavať baštu v poriadku pre prípad ohrozenia, ale tiež v takom prípade vyslať k obrane bašty i mesta vlastnú vojenskú jednotku, regrutovanú najmä z členov cechu, z jeho finančných zdrojov tiež v nemalej miere vystrojenú a vyzbrojenú.Táto jednotka predstavuje práve rotu mešťanov - príslušníkov hrnčiarskeho cechu z polovice 15. storočia, teda z čias, keď v Košiciach ako kapitán mesta pôsobil Ján Jiskra z Brandýsa. Rota je podľa odhadov jednou z menších organizačných buniek stredovekého vojenstva bežne používaných aj v husitskom vojsku (tu boli roty trvalými jednotkami s vlastnou zástavou), z pozostatkov ktorého boli regrutovaní práve i vojaci Jána Jiskru. Našej rote velí rotmajster, pod ním slúžia pavéznici, sudličníci a strelci z ručníc, práporčík, bubeník a feldfrau, ktoré sa v prípade potreby aktívne zapájajú do boja na pozícii sudličníkov či strelcov, ich primárnou funkciou však zostáva starostlivosť o mužstvo.Rota košických mešťanov úzko spolupracuje s podobne zameranými skupinami a jednotlivcami zo Starej Ľubovne, Popradu, Košíc, Michaloviec a Žiliny, pričom spoločným cieľom je čo najvernejšia rekonštrukcia vojenskej taktiky charakteristickej pre územie súčasného Slovenska v spomínanom období.