Košický peší regiment predstavuje jednotku z čias tridsaťročnej vojny s posádkou v Košiciach, sídelným mestom hornouhorských kapitánov už od 16. storočia. Medzi jeho príslušníkov patria predovšetkým žoldnieri naverbovaní na území Uhorska, a to ako nemeckej, tak i slovenskej či maďarskej národnosti. Regiment teda tvorí „zmes“ zúfalcov, dobrovoľníkov, romantikov, ale i darebákov a skúsených vojenských profesionálov, pre ktorých je vojna remeslom.Príslušníci Košickej mestskej hotovostiNášmu pešiemu regimentu velí žoldnier nemeckej národnosti v hodnosti kapitána, pod ním slúžia okrem typických zložiek peších jednotiek 17. storočia, pikanierov a mušketierov, aj uhorskí hajduci, schopní v prípade potreby tiež pôsobiť ako samostatná jednotka. Samozrejmosťou sú tiež praporčík a bubeník. Kvalita výzbroje je rôzna, odvíja sa od majetnosti a prosperity jednotlivých vojakov, svoju úlohu tiež zohráva výška a pravidelnosť vyplácania žoldu. Našťastie v nami stvárňovanom období boli Košice úspešné a významné mesto, a tak ani mešce vojakov košickej posádky nie sú úplne prázdne. Opateru a starostlivosť o mužstvo počas ťažení zabezpečujú manželky, družky a milenky vojakov, a to ako na cestách, tak i v poľných táboroch. Príslušníci regimentu nenosia rovnošaty, majú oblečený vlastný civilný odev, v ktorom boli naverbovaní, a na bojisko prichádzajú vybavení tzv. poľnými znameniami, zoradení okolo košickej zástavy. Tá je odhadovanou podobizňou skutočnej mestskej zástavy zo 17. storočia.