Tak ako počas ôsmich predchádzajúcich rokov, i tento rok naše sily vytiahli na Beckov, dokonca priamo na hrad. Už nie tradične sme počas tohtoročnej bitky obliekli husitské „dresy“, predsa len, ako Jiskrovci či bratríci k nim máme viac než blízko.

Nanešťastie – husitským útokom hrad totiž opäť odolal, raz darmo, história nepustí. A okrem toho, vojvoda Stibor zo Stiboríc vždy bol, je a hádam i bude udatným vojvodcom, hocikto by nedokázal ubrániť hrad proti presile rozbesnených kališníkov, a to na hrad pálili z tarasníc, húfnic i bombárd, útočili rebríkmi, baranidlom i náložou pod bránou, všetko márne. Stiborovci sa bránili zubami-nechtami, pálili z ručníc i lukov, hádzali na útočníkov čo im prišlo pod ruku, liali na nich vriacu smolu, tu a tam podnikli výpad. Ten ostatný, podporený útokom uhorskej ľahkej jazdy, dokonca prekvapil husitov natoľko, že ich formácia sa rozpadla na nepočetné skupinky i jednotlivcov, ktorí boli následne vojskami pána Beckova zmasakrované.

Husitské dni na Beckove sú spestrením šermiarskej sezóny, kde si naši členovia chodia nielen zabojovať, ale predovšetkým oddýchnuť si a prežiť pár dní v stredoveku. Raz darmo, nocovanie v historických stanoch priamo na hradnom nádvorí, stavanie stráží a hliadok, stredoveká strava a nápoje, dobová hudba a tance, trhy a jarmoky, to všetko má neopakovateľnú atmosféru, ktorá teší a baví nielen divákov. A že ich tento rok bolo ozaj požehnane…;o)

Milan Madlenák

Komentovať