V Bardejove sme sa stretli pri príležitosti osláv Rolandových hier. Hlasy bubnov a hrkot zbraní sa ozýval v celom meste. Napriek počasiu ktoré nebolo práve najideálnejšie, všetci si to užívali. Hoci počas večerného fakľového sprievodu sme zmokli  ako myši a ani fakle bohvieako nebolo vidieť, spoločne so skupinou Jago zo Spišskej Novej Vsi sme to dokončili na spokojnosť všetkých.  Po fakľovom sprievode sme postavili tábor. A čo bolo ďalej neviem keďže mám 13  musela som spať s ockom na hoteli. Tak  dobrú noc ☺.

V sobotu na obed sme divákom predstavili Vojenský gotický tábor. Pre všetkých divákov boli pred vojenským táborom rozložené zbrane a rôzne časti brnenia. Mnohí malí diváci si pred začiatkom verbovania do Žoldnierskej roty/jednotky  vyskúšali aké ťažké je byť vojakom. Popoludní sa začalo verbovanie. Ženy v kuchyni varili či piekli  pochúťky pre žoldnierov, ani  muži nezaháľali - obliekali si brnenie  na verbovanie. Pisárka sedela za stolom a pripravovala si brko(v našom prípade pero), bubeníčky oznámili príchod kapitána a budúci žoldnieri ? - Tak tí už stáli v rade a na povel  kapitána postupne postupovali vpred. Po verbovaní nastal čas na výcvik. Skúsenejší vojaci učili nováčikov, diváci len stáli s otvorenými ústami dokorán. A ja ? Stála som u kapitána a čakala s priateľmi  pokiaľ výcvik skončí. Spoločne sme sa postavili do formácie a vyrazili do mesta na hl. ulicu. A tak sa začal sobotňajší pochod mestom.

Za hlasu nášho kroku sme vrazili vpred ako jeden muž. A veru, ten rachot musel počuť každý. Postupne sme divákom predstavovali formácie za ozveny bubnov a streľby z píšťal. Samotná gotická Bazilika sv. Egídia sa triasla – či už od strachu alebo niečoho iného. Fotoaparáty fotili, kamery natáčali náš výkon a my sme sa snažili zaujať každého človiečika, ktorý prišiel na predstavenie alebo len okolo prechádzal. A očividne sa nám darilo, keďže všetci boli očarený. Z bardejovských hradieb sme videli celé mesto. Bol to vskutku nádherný pohľad, ale priznajme si že najkrajšie sú naše milované KOŠICE . A potom začalo pršať. Uznávam že  najhoršie to mali chalani v brneniach. Keď sme sa vrátili chalani šli oddychovať alebo čistiť brnenia a dievčatá šli pomôcť prichystať večeru. Večer boli všetci unavený, hoci nie až priveľmi a tak som chvíľu ostala a neskoro v noci šla domov, späť do Košíc. Na ďalší deň ostatní pobalili tábor a šli domov. Mne to pripadalo úžasné. Dúfam že sa vám môj príspevok páčil ☺.

A keď neviete, prečo ste tam boli

Prezradí vám to pieseň o Svätom Rolandovi:

La chanson de Roland

"Durandal môj, meč môj posvätný,

relikvie v tebe skryté sú;

Petrov zub a Bazilova krv,

vlasy svätého tiež Diviša,

svätej Panny kúsok odevu,

nedajboh ťa dostať pohanu!

Slúžiť musíš ďalej kresťanom,

nech ťa nemá, kto je zbabelec,

šíre zeme tebou dobyl sem,

má ich Karol, brady šedivej,

je to cisár veľký, hrdinný."

13 sto. Francúzko

DO BOJA VERNÝ  MOJI!

Foto: Michal Melich

Komentovať