Tak ako ku každému hradu, aj k hradu vypínajúcemu sa nad Turňou patrí niekoľko povestí. Jednou z nich je aj povesť o Kristíne Bebekovej. V spolupráci s Turňou nad Bodvou sa naši členovia podujali na naskúšanie tejto povesti…

18. júla 2008, v ponurý piatkový deň sa vydala družina troch junákov v sprievode troch krásnych mladých slečien do obce zvanej Turňa nad Bodvou, nachádzajúcej sa pod pustými múrmi Turnianskeho hradu. V rámci 8. Gemersko-turnianskeho festivalu sme tu zinscenovali tragický príbeh o hradnej pani Kristíne Bebekovej.

Podľa miestnej povesti sa dve sestry, pyšná a panovačná Kristína a milá, mierna Katarína, zaľúbili do rytiera Kelemena Dessewffyho, ktorý v službách dominikánov sprevádzal povozy na cestách medzi Košicami a Bolognou. Kelemen opätoval svoje city Kataríne, s ktorou sa zasnúbil. Kristína, urazená potupným odmietnutím ,v návale žiarlivosti prebodla snúbenca svojej sestry dýkou a z vraždy obvinila ju. Kastelán Grúber povolal kráľovského splnomocnenca na hrad a trval na skúške viny. Obvinená Katarína nad mŕtvym telom svojho milého zložila prísahu s dýkou v ruke, avšak nič sa neudialo. Keď Kristína uchopila vražednú zbraň, začala z nej, ale takisto z rany mŕtveho tiecť krv. Sudca na základe tohto dôkazu vydal príkaz na jej zatknutie, Kristína si však dýkou prebodla srdce a umrela. Odvtedy, v čase mesačného svitu, duch nešťastnej Kristíny blúdi medzi ruinami hradu a nešťastne narieka.

Napriek kratšiemu času na prípravu inscenácie publikum náš výkon ocenilo dlhým aplauzom. Prekvapením bolo tiež to, že si naše predstavenie prišli pozrieť i naši južní susedia.

Po dobrej odvedenej práci sme prijali pozvanie na tradičné halászlé v príjemnej spoločnosti starostu obce a miestnej krčmárky, ktorá nám porozprávala aj iné pozoruhodné príhody viažuce sa k ruinám hradu. A ako už vo Via Cassa býva zvykom, na ceste spať sme poriadne zmokli.

Ján Burkuš

Komentovať