V prípade, že by sa vám zdalo, že sa Via Cassa orientuje len na bitky, prípadne šerm a násilie, máme pre vás pozitívnu správu. Členov Spoločnosti zaujíma každý aspekt života v minulosti a tak sme sa tentokrát rozhodli vyskúšať na vlastnej koži, ako asi prebiehalo pešie cestovanie v sedemnástom storočí.Slovo dalo slovo, naplánovala sa trasa a vyrazili sme. Cieľom našej výpravy bol vrch Sivec, čnejúci nad vodnou priehradou Ružín. Jedinými podmienkami bola ochota podstúpiť tento náročný výlet a samozrejme striktne dobová výbava. Dali sme dokopy skupinku štyroch ľudí a jedného psa a v sobotu ráno za slnečného počasia sme zahájili pochod. Samozrejme, že sme skutočne nepochodovali, ale pracovný názov pre tento výlet znel pochod a tak sme si ho osvojili. Už prvý výstup do lesov nám ukázal, že sme si určili vysoké ciele. V topánkach robených podľa tých zo sedemnásteho storočia sa možno dobre šermuje, tancuje alebo pochoduje na pár kilometrov, no rozhodne nie sú robené na dlhé túry. Začali sme tušiť, že nás čaka ťažký víkend…Cesta ubiehala príjemne, hoci relatívne pomaly, keďže sme brali ohľad na ženskú časť skupiny (a teraz nemyslím fenku Leelu, ktorá naopak klusala v čele). Po zhruba siedmich hodinách sme dorazili do cieľa. Unavení, uťahaní a s otlakmi, popŕhlenými nohami, otlačenými ramenami od popruhov, zadýchaní. To nám však nebránilo, aby sme sa utáborili, zapálili si kresadlom oheň a vychutnali si jedlo a čaj (mimochodom, čaj pripravený z borovicového ihličia s trochou cukru je skutočná lahoda). Na noc sme sa zakrútili do diek a plášťov a len tak pod širákom prespali pri ohni. Nad ránom sa nám síce pripomenul chlad, ale nebolo to nič, na čo by sme už neboli zvyknutí.Ráno sme spočítali škody. Tie spočívali najmä v otlakoch a ošúchaných nohách. Bohužiaľ dvaja z výpravy boli vyradení z boja práve vďaka pľuzgierom a bolesti nôh. Čo sa dá robiť, zdravie je prednejšie a tak sa dali ešte prehovoriť na finálny výstup až na Sivec, no potom zamierili do údolia a domov. Aj napriek tomu zvládli obaja úctyhodnú záťaž a patrí im obdiv, že napriek bolesti sa prekonali a došli tak ďaleko. Zvyšok výpravy (dvaja chlapi a pes) sa vydal na cestu domov. Vďaka tomu, že sme už neboli limitovaní nežnejším pohlavím sme preleteli trasu Sivec - Vysoký vrch za polovičný čas, ako predošlý deň. Na Vysokom vrchu sme si odpočinuli, najedli sa a vyrazili do Košíc. Vybrali sme si ale inú cestu, než ktorou sme prišli, na čo sme aj doplatili. Terén sa zmenil na čosi, pripomínajúce tobogán, dokonca aj s vodou, čo samozrejme ocenila len psia časť našej skupinky, ktorá sa v potoku s radosťou brodila. Po veľkých útrapách (a toto nie je len rečnícky obrat, tento zážitok mal od prechádzky ružovým sadom poriadne ďaleko) sme nakoniec dorazili do civilizácie, osviežili sa pivkom a zamierili krívajúc domov.A čo sme si odniesli z takéhoto extrémneho výletu okrem pľuzgierov a hmyzích štípancov? Napriek ťažkostiam to bol krásny čas strávený v prírode s priateľmi, kde na bežné starosti neostal čas, znova sme sa o krôčik priblížili k našim predkom, skúsili sme, čo mohli zažiť oni, prekonali sme samých seba a podnikli niečo, čo nie je úplne bežné ani v “našich” šermiarskych kruhoch. Otestovali sme našu výbavu a spokojne môžme povedať, že skutočne funguje, preverili sme našu fyzickú kondíciu a hlavne sme zistili, že sme dosť veľkí blázni, aby sme veci dotiahli do konca a do detailu a preto padlo niekoľko poznámok o podobnej akcii, uskutočnenej v zime, takže sa máme všetci na čo tešiť. Dúfame, že sa z podobných pochodov, či výletov stane pekná tradícia, ktorej atmosféru zatiaľ môžte nasať aspoň z fotodokumentácie.

A pár faktov, keby vás zaujímalo, za akých podmienok sme začali a dokončili túto púť:

  • Cesta tam aj späť činí dohromady asi 60 kilometrov
  • Vyrazili sme štyria a pes, dokončili dvaja a pes
  • Túto trasu sme prekonali za dva dni
  • Prvý deň nám cesta trvala asi 7,5 hodiny, cesta späť 4 hodiny
  • Výbava bola prísne dobová, jedinou výnimkou bol fotoaparát kvôli fotodokumentácii, telefón pre každý prípad a lekárnička, neriešili sme šperky ako náušnice či prstene, hoci pri vystúpeniach dbáme aj na takéto detaily
  • Každý člen výpravy si všetko, čo potreboval, niesol sám, z toho dôvodu sme nebrali ani stany
  • Osobná výbava každého cestovateľa sa skladala z jedla a vody, kuchynského náčinia a deky alebo plášťa na noc
  • Oheň sme boli rozhodnutí zapáliť len kresadlom, čo sa nám aj podarilo
  • Tabak vo fajke, borovicový čaj a možnosť natiahnuť si nohy boli najväčšie pôžitky z celého výletu
  • Život v minulosti je skvelá vec, ak na vás doma čaká vaňa a pohodlná posteľ
Foto: Barbora Šullová, Peter Madlenák

2 komentáre ku “Dobový pochod”

  1. http://www.igeneratecoins.win/

    Cool! That's a clever way of looking at it!

  2. Kansas City cheap cars

    I've never heard of this but it looks and sounds delicious. Bev has made a couple of lemon curd pies lately topped with our fresh blueberries and whipped cream and we both really like it, so I know we'd love this.

Komentovať