Augustový diel Košického historického leta 2009 priniesol okrem dobrej zábavy a vďačných reakcií publika aj akýsi návrat do čias, keď sme my starší so šermom začínali, teda do čias, keď každý z nás chcel byť ritierom. Pardón, rytierom! Teda mať čo najligotavejšiu zbroj a oháňať sa mečiskom na všetky strany.

S odstupom času

sa na našich začiatkoch smejeme a bavíme rovnako, ako sa bavila početná kulisa na tomto predstavení, ktoré oproti starým časom prinieslo predsa len jednu podstatnú zmenu, a to fakt, že dnes už u nás rytierom nikto byť nechce a spokojne si vystačíme so znázornením košických mešťanov z 15. storočia. A rovnako ako mešťania vtedajší, aj tí nami prezentovaní majú len jediný životný cieľ – žiť sťastne a spokojne až do smrti. Čo na tom, že pre niekoho šťastný život znamená napchať si bachor, pre iného spiť sa do nemoty, ďalší si zase vystačí s náklonnosťou krásnych žien. Problém nastáva, keď je táto ilúzia šťastného života odrazu ohrozená, napríklad rovnou stovkou bratríkov valiacich sa k bránam Košíc. Našťastie, aj s týmto problémom si vynaliezaví mešťania poradili, a tak rovnako ako aj kedysi veľmi, veľmi dávno, aj tentoraz ostali Košice nedobyté.

Vy, ktorí ste toto predstavenie nemali možnosť zhliadnuť ani v Košiciach, ani v Žiline, prípadne budete mať tú smolu, že ho neuvidíte ani počas Likavských hradných dní, nezúfajte. Toto predstavenie vám radi zahráme aj v nasledujúcej sezóne. Avšak, keďže život prináša so sebou zmeny, aj my pre vás toto predstavenie ešte trochu upravíme…;)

Foto: Barbora Šutáková, René Fabini,

Komentovať