Bethlenova garda nastúpila na manévre na košickom letisku! To, že sa niektorí jej príslušníci nezhodli s velením, no… to už je iny pribeh, ktorého koniec bolo lepšie si prísť pozrieť naživo – dobýjanie statku, pyrotechnické efekty, výstava zbraní a poľný tábor tu boli len pre vás a vaše deťúrence. PS: To nie je preklep, Via Cassa zvládne aj dve vystúpenia za deň, hoci aj v rôznych kútoch Slovenska…;o)

Tak, prešlo to spomínané čoskoro, vyriešili sme problémy tých najrozmanitejších druhov a prinášame vám neuveriteľne „aktuálny“ reportík z toho mála, čo sme povystrájali počas Dňa detí na letisku. Ako si isto spomínate, v pozvánke na túto akciu sa spomínali veci ako výstava zbraní, poľný tábor, pyrotechnické efekty a podobne. A môžeme s hrdosťou povedať, že sa nám týmto všetkým podarilo potešiť nielen deti, ale aj ich rodičov…

Samotné podujatie malo program viac ako pestrý, deti si mali možnosť skúsiť skutočne kdečo – kreslením na asfalt počnúc, vyhliadkovými letmi končiac. No a svojou troškou do mlyna sme prispeli i my, príbeh z čias krutej tridsaťročnej vojny skutočne zaujal – dunenie bubnov, jednotný krok mušketierov, vlajka trepotajúca sa vo vetre, strategicky (i divácky) výhodne umiestnené delo či hlina vybuchujúca za pätami účinkujúcich, to sa nevidí každý deň. A ako k tomu vlastne došlo?

No, keď sa skupina vojakov rozhodne, že truhlici so žoldom by sa viac páčilo v ich rukách, je len jedna možnosť, ako tomu pomôcť – krádež. Hm, hádam by sme mohli pridať ešte aj dezerciu, aby to bolo skutočne komplet. Problém však nastane, keď im cestu za slobodou a bohatstvom zahatá pár delových gulí. A ak ešte aj cestu späť im odreže jednotka bývalých spolubojovníkov, inak ako po zlom to nepôjde. Predsa len, trestom za dezerciu a krádež žoldu je slučka. A to i napriek tvrdeniu veliteľa mušketierov. Raz darmo, o život sa bojovať oplatí, aj napriek tomu, že sa to nie vždy podarí podľa predstáv. Tak i dezertéri boli polapení a nielen osud, ale predovšetkým veliteľ si s nimi zahral krutú hru – hrou v kocky ich postavil proti sebe, a tak druh druha prebodol v snahe uniknúť pred šibenicou. Žiaľ, hoci dezercia i krádež mu bola odpustená, vražda kumpána sa vo vojsku neodpúšťa za žiadnych okolností. A preto „Väzňov do okov! Nástup k odchodu!“, zavelil veliteľ a jednotka s dvoma kandidátmi na popravu opustila bojisko. No len do chvíle, kým sa z trávy nezdvihli „mŕtvoly“ a nenadišiel čas poďakovania divákom. Zaznel povel „Präsentiert!“ a po zborovom „Eins, zwei, drei!“ zdvihnuté klobúky zdravili divákov natlačených okolo bezpečnostnej pásky.

Ďakujeme za návštevu. Ak ste o túto malú poľnú bitku prišli, nezúfajte. O čosi väčšia sa bude konať v Ruskove 30. júna, nenechajte si ju ujsť…;o)

Milan Madlenák

Komentovať