Po namáhavej a ešte dlhšej ceste sa traja zástupcovia z Via Cassa ocitli v holandskom mestečku Groenlo. Bolo ráno, chladno, ale inak to tam vyzeralo viac ako pekne. Na obzeranie však zatiaľ nebol čas..Väčšina vojenského tábora sa už rozprestierala okolo celého mesta. Bolo treba postaviť aj ten náš, zohnať slamu na spanie, drevo na oheň, prezliecť sa do kostýmov. Ani sme sa nenazdali a už sme pod vlajkou Mortaigne regimentu pochodovali za španielskeho kráľa cez mesto na bojové pole. Bitka sa odohrávala za mestom na veľkom "pieskovisku", kde buriny a bodliakov bolo po pás, jednotky sa systematicky presúvali a z každej strany sa ozývali výbuchy kanónov. Úvodná bitka akcie na pokračovanie pre dnešok skončila odrazením holandského útoku od nášho obranného postavenia. Večer sme pochodovali cez mesto opäť, tentoraz vo fakľovom sprievode, ktorým sa mesto vrátilo do roku 1627 - okolití ľudia, domy i kulisy prinášali ilúziu 17. storočia a my sme sa skutočne cítili ako v minulosti.Vtedy sa Nizozemsko delilo na španielsku a francúzsku, tzv. holandskú časť a medzi týmito dvoma práve prebiehala vojna, ktorá sa do učebníc zapísala ako 80-ročná. Mesto Grol (teraz Grolle, po našom Groenlo) bolo ešte v rukách Španielov... ešte dva dni...Na druhý deň sme už takí úspešní neboli. Bitka sa zdala byť dlhá, ani počasie nám neprialo a akoby davy divákov mysľou bojovali za Frederika-Henryho, vodcu Holanďanov. Naše postavenie sa otriasalo v základoch, nepriateľské vojská nás stále viac zatláčali dozadu, no svoje pozície sme pre dnešok ešte udržali. Silu nám dodalo "tešenie sa" na ochutnávku holandského piva a nasávanie atmosféry (a portského...?) v miestnych podnikoch.A z nich zopár "nasatých" postrehov: mesto je až nepochopiteľne čisté, hoci smetný kôš nájdete tak na každej piatej budove a vyzerá iba ako väčšia poštová schránka, ľudia tam skoro nefajčia, nieto ešte húlia; pivo pijú z dvojdecových štamprlíkov. Inak sú veľmi zhovorčivý, ťažko nájdete niekoho, kto nevie po anglicky, avšak vôbec sa nevedia baviť, skôr uvidíte tancovať nášho Milana ako Holanďanov...:o) Nekradne sa tam, ľudia si nezamykajú bicykle, dvere, miestami ani obchody...Ráno sme sa však napriek poblázneniu atmosférou všetci našli na svojich miestach a mohli vyraziť na poslednú bitku. Začalo to vyzerať, že nedeľná omša nám dodala síl i odvahy. Naše vojská získavali jeden nepriateľský zákop za druhým a postupovali k pevnosti tak dôrazne, až došlo k vyjednávaniu.Avšak nie k dohode, Frederik si bol istý svojou prevahou aj napriek nášmu útoku. A mal byť prečo. Našim mušketierom i delostrelcom dochádzal pušný prach, a tak sme pomaly začali ustupovať. Holanďania nás však už nenechali odísť a naše vojsko bolo na hlavu porazené. Medzi živých nás vrátil až obrovský aplauz tisícov divákov, ktorý neutíchol, kým sa takmer 700 účinkujúcich nestratilo v diaľke.Nuž, bitku sme prehrali. No každý kto prežil zimu, vlhko, kilá pušného prachu vo vzduchu, dve náročné noci a predlhú cestu domov, sa môže právom považovať za víťaza. A viac už nech povedia fotky naše i pár zahraničných galerií:

Komentovať