Kostolík vo Svinici

Neďaleko Košíc sa nachádza malá obec zvaná Svinica. Na okraji obce, na kopci nad miestnym potokom, sa vypína nádherný ranogotický kostol. Keďže starosta obce bol taký láskavý a umožnil nám stráviť víkend priamo v areáli kostolíka, rozhodli sme sa pozbierať dostupné informácie o ňom a napísať tento článok.

“Iba tí, ktorí sa ako deti báli tmy, alebo ich desilo prejsť niektorou zákrutou schodišťa, ktoré malo v sebe čosi hrozného, alebo stúpať na medzery dlažobných kameňov zo strachu, že ich stihne nejaká pohroma, iba tí, ktorí majú v sebe tieto spomienky, môžu mať – aj keď len matnú a neurčitú – predstavu o tom, čo to znamenalo byť stredovekým človekom.”

Antony Bridge, historik

Vznik kostola sa datuje do polovice 12. storočia, keď bola vybudovaná románska časť stavby – loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. V 14. storočí bol prestavaný a zväčšený, loď bola predĺžená juhozápadným smerom a ukončili ju predstavanou vežou do výšky 2. poschodia. Severovýchodná časť bola rozšírená a zväčšená v 15. storočí o polygonálne presbytérium (miesto pre hlavný oltár, chrámový priestor vyhradený pre kňazov) s krížovou rebrovou klenbou, žľabenou profiláciou so svorníkmi.Neskôr bola veža nadstavaná o tri poschodia a upravená na obranné účely. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila a z jej kameňa vybudovali kamenný múr okolo kostola. V 16. storočí pribudla na severozápadnej strane kaplnka. Vchod do kostola z východnej strany má románsky portál s polkruhovou archivoltou (z lat.: Arcus volutus – zvlněný oblouk). Nad portálom je trojuholníkový štít s oblúčikovým vlysom. Z tej istej strany je aj bočný vchod do podvežia. Z južnej strany je vchod s gotickým portálom.

V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. storočia, ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönci, kde boli z neho odliate 2 nové zvony. Menší bol zrekvírovaný počas 1. svetovej vojny na vojenské účely Buchnerom z Košíc. Váži 180 kg, naladený je v tóne G a nesie maďarský nápis v slovenskom preklade: „S kým je Boh – kto môže byť proti nemu.“ Väčší s hmotnosťou 150 kg, naladený v tóne A, má nápis v maďarskom jazyku: „Ku chvále Božej vyrobený, skrze zbierky kalvínov žijúcich vo Svinici.“ Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola premiestnené do jeho veže.

Ku kostolu kedysi viedla krížová cesta a pod kostolom v podzemnej krypte boli pochovaní pôvodní zemepáni obce. Traduje sa, že od krypty kostola viedla podzemná chodba k hrádku na Várhegy, avšak pravdepodobnejšie je, že viedla k vinným pivniciam pod kopcom s vinohradom.

Areál kostola s pôvodným cintorínom je obohnaný mohutným múrom. Predpokladá sa, že prvé opevnenie mohlo byť vybudované ešte v časoch tatárskeho vpádu, ďalšie neskôr, v čase tureckého nebezpečenstva a stavovských povstaní, keď už hrádok na Várhegy zanikol.

Informácie o prítomnosti mníšskeho rádu sú rozporné, mimo skúpych literárnych prameňov sa zachovali len v ústnom podaní ľudu v prvej polovici 20. storočia. Údajne tu v dobe predhusitskej i pohusitskej pôsobili bieli mnísi.

Exteriér kostola krášlia renesančné sgrafitá. V tympanóne portálu hlavného vstupu je fragmentárne zachovaná maľba tváre so svätožiarou a zvyšok ruky. Vo výklenkovej nike na juhovýchodnej fasáde je fragmentárne zachovaná kompozícia Krista Trpiteľa (Imago Pietatis) s dvomi postavami anjelov v bočných stenách niky. Vo väčšej nike je baroková maľba sv. Heleny a kľačiacich hrobárov zo 17. storočia.

V interiéri sa z architektúry románskeho obdobia zachovalo vo východnom múre okno s nástennou maľbou v ostení. Na chóre je zemepánska empóra (galéria v sakrálnom priestore, ktorá oddeľuje spevákov kostolného zboru alebo určitú skupinu veriacich – ženy, šľachtu, mníšky) vstavaná do prvého poschodia veže, do lode je otvorená dvomi lomenými vstupmi, pôvodne s dverami vedúcimi na chór. Pôvodne bol vymaľovaný celý interiér, no maľby boli pretreté bielym náterom v období reformácie. Pri oprave kostola a výskume vykonanom v roku 1913 bola odkrytá a reštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo 14. storočia boli naposledy reštaurované v rokoch 1992-1993. Fragmenty boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu so symbolickým Nebeským Jeruzalemom, s tróniacimi patriarchami Abrahámom, Izákom a Jakubom v bielych rúchach, kolišúcich v lone vyvolené duše. V strede výjavu sa nachádza archanjel Michael brániaci zatrateným vstúpiť do raja a množstvo expresívne poňatých anjelov. Najvýraznejšia je krásna byzantská Madona, označovaná odborníkmi ako Anna Samotretia. V hornej časti je ťažko čitateľný výjav rozdeľovania rúch, v dolnej časti sú rámovaním oddelené výjavy pekla a očistca. Dobre čitateľná je alegória utrpenia zatracencov v pekle a ich potrestanie obesením za úd, ktorým zhrešili (jazyk, ruku, nohu). Tvorcom je neznámy autor ovplyvnený benátskou gotickou školou. Táto škola bola poznačená byzantským výtvarným prejavom a cítením, o čom svedčia črty, profily postáv a ich tvárí. Sýta koloristická kompozícia predkladá majstrovsky zvládnutú techniku čistej fresky.

Po oprave kostola v roku 1913 prišlo obdobie dvoch svetových vojen a kostol nebol opravovaný vyše 40 rokov. V polovici 20. storočia bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že jeho užívanie bolo zakázané. Od toho času náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr v rokoch 1970–1976 bol komplexne obnovený. V súčasnosti je tu umiestnená výstavná expozícia dejín Svinice, dokumentácia z obnovy kostola a archeologického výskumu. V rámci kultúrnych podujatí sa v ňom každoročne v septembri už takmer 20 rokov konajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva.