Spoločnosť Via Cassa 

Nožiarstvo bolo veľmi dôležité remeslo, s ktorým sa stretávame už od 15. storočia – hoci ešte nie ako so samostatným cechom. Nože, túto neoddeliteľnú súčasť každodenného života, spočiatku vyrábali aj kováči a zámočníci. Ale až o storočie neskôr (16. stor.) sa nožiarstvo vyčlenilo ako samostatné špecializované remeslo.
čítať ďalej

Puškárske remeslo malo na Slovensku len niekoľko predstaviteľov. Majstri tohto remesla boli spočiatku organizovaní v spoločných cechoch s inými príbuznými kovospracujúcimi remeslami, ako napr. s kováčmi alebo zámočníkmi, ale aj s hodinármi, ktorí sa neskôr osamostatnili. V priebehu 16. storočia sa aj medzi nimi vytvorili jednotlivé špecializované remeslá či odvetvia – puškári, pažbári, zbrojári, výrobcovia hlavní a zámkov, ktorí pracovali v osobitných dielňach.
čítať ďalej

Obdobie pôsobenia Jána Jiskru a bratríkov na Slovensku patrí k zaujímavým etapám slovenských, ale aj stredoeurópskych dejín. Keďže bratrícke hnutie bolo rozšírené hlavne na severnom a východnom Slovensku, máme zachované originálne písomné pramene v archívoch miest Košíc, Prešova, Kežmarku či Bardejova.

čítať ďalej

Je dobojované. A kým Albrecht z Valdštejna oslavuje svoj triumf a zvyšky švédskych vojsk ustupujú späť ku svojim stálym posádkam rozmiestneným po Čechách a Morave, exotický účastník bitky bojujúci ako kaprál druhej sekcie pikanierov Mortaigne regimentu sa zamýšľa nad práve skončeným víkendom. Nad práve skončeným, ale predovšetkým príjemne stráveným – na peknom a zaujímavom mieste, v spoločnosti príjemných ľudí, ako účastník vydareného podujatia.

čítať ďalej

Významnú úlohu hrali cechy v obrane opevnených miest a zvlášť vo vojnových časoch. Právo na opevnenie sa hradbami a priekopami dostali Košice od panovníka v roku 1290. ⁵⁰ Fortifikácie na jednej strane zabezpečovali pokojný rozvoj živností a cechov v mestách, na druhej strane však uvaľovali na nich ťažké bremená a povinnosť v prípade potreby, za nepriateľských útokov, činne sa zúčastniť na ich obrane a určovali aj úzke hranice ich fyzického rozpätia. ⁵¹
čítať ďalej

Náhody sú všade okolo nás a nie inak je to aj vo svete internetu či oživovania histórie. Nasledujúci článok bol totiž pôvodne spísaný pre potreby členov Košickej mestskej hotovosti, regimentu z čias tridsaťročnej vojny, ktorý vznikol pred niekoľkými rokmi ako projekt Spoločnosti Via Cassa. Okrem toho bolo jeho zámerom šíriť akúsi osvetu medzi ľudí a komunity venujúce sa obdobiu tridsaťročnej vojny, ale tiež „laickej“ verejnosti, ktorá vďaka literatúre či kinematografii svojím spôsobom existuje vo svete ilúzií a romantických predstáv, čo sa mušketierov týka.
čítať ďalej

Delolejári, delolejci, ale aj delostrelci – tak nazývali výrobcov diel, hoci nie vždy malo lejárske (zlievačské) umenie prevahu v tomto remesle.
čítať ďalej

Všetko sa to vlastne začalo už v jeden pekný májový deň, rovnako ako naša akcia, akurát že roku Pána 1618 v Prahe, keď z okna hradu akosi nenáhodne, nie vlastným pričinením „leteli“ zrazu dolu dvaja cisárski miestodržitelia, na protest proti politike viedeňského dvora Habsburgovcov v Európe. Táto známa pražská defenestrácia stála na počiatku jedného z najväčších vojnových konfliktov v dejinách Európy – tridsaťročnej vojny, ktorá trvala neuveriteľných 30 rokov a zapojili sa do nej postupne takmer všetky štáty. Každý proti každému, katolíci proti protestantom, protestanti proti katolíkom, sever proti juhu, západ proti východu – no jednoducho sa to tu všade poriadne mlelo – od českého stavovského povstania (1618-1620) s neslávne známou bitkou na Bielej Hore (november 1620), cez falckú vojnu (1621-1623), dánsku vojnu (1625-1629) až po francúzko-švédsku vojnu (1635-1648) a konečný uzavretý vestfálsky mier v Münsteri v roku 1648.

čítať ďalej