V tajnej miestnosti, kde jedinými svedkami sú prázdne oči bábok. Medzi stenami, ktoré neprezradia ani kúsok tajomstva. Za zastretými oknami, zatiahnutou oponou a zamknutou bránou, ožil stredovek. Temný, krutý a zlý. Zoťaté hlavy, krvavé experimenty, mučenie, zabitý drak! Žalostný krik a plač!

Ale blud, bolo to inak ;)
Spoločnosť Via Cassa
a
Bábkové divadlo v Košiciach – Scéna JORIK
Vám predstavujú
workshop tejto zimy:

STREDOVEKÉ DIVADLO – LEGENDA O SV. JURAJOVI

Celá středověká společnost hraje sebe samu. (…) Tuto středověkou radost definoval svatý Augustín: je to jásot, „výkřiky radosti beze slov“. Tehdy středověcí lidé navzdory pohromám, násilí a nebezpečí nalézají zapomění, jistotu a uvolnění v této hudbě proznívající jejich kulturou. Jásají.

Jacques Le Goff: Kultura středověké Evropy

16.12.2011- Piatok- Deň prvý

Ak ste si pozreli program, tak viete, že hneď na začiatku nás mal privítať Roman Sorger. Nestalo sa tak a žiadna úvodná prednáška nebola. Namiesto toho sme sa pustili rovno do práce. Pod vedením Wila Čikovského sme oprášili starého dobrého Juraja a vzkriesili sme jeho legendu. Teda nie. Naopak. Hneď pre začiatok, sme prečítali obdržané texty a spoločne sme si zhrnuli, o čom naša legenda je.

Potom nasledovala skúška. Test. Rozdelili sme sa do skupín a každá skupina mala zahrať krátku etudu na Jurajovskú tému, ako dôkaz toho, že sme textom rozumeli. Obstáli sme a etudy sa podarili naozaj kvalitne. Režisér tlieskal (nepamätám sa, ale určite).

Po etudách sme začali tvoriť samotnú hru. Snažili sme sa vytvoriť stredoveký živý obraz a spoločne sme nadávali na prvých šesť riadkov textu. To si proste nezapamätáš. A keď si zapamätáš, tak nie presne. A keď si to zapamätáš presne, tak zabudneš. A keď nezabudneš, tak ťa rozchechtá Dominik. (len príklad).

Zachránila nás až obedňajšia pauza a neskôr Roman Sorger. Prišiel! Napriek všetkým okolnostiam. Priniesol so sebou hromadu kníh o stredovekom divadle, o gestách a o rovnakej téme sa s nami aj nejakú tú chvíľu rozprával. Hovoril pútavo a čas nám ubehol rýchlo. S Romanom sme si skúsili aj pár praktických cvičení. Bola to len drobná ochutnávka toho, čo nás všetko mohol naučiť, ale boli sme radi, že sa mu vôbec podarilo prísť.

A potom? 144 slidov. Že vraj krátka prednáška o sv. Jurajovi. Aký maniak by pripravil takúto prezentáciu ak nie náš Juraj Gembický? Samé obrazy, sochy, vyobrazenia Jurajov, drakov, princezien a kráľov. Teraz úprimne. Prednáška sa počúvala veľmi príjemne a na prezentáciu sa tiež pozeralo dobre. Juraj si udržal moju pozornosť po celý čas a pravdu povediac, vôbec mi to neprišlo dlhé. Tak akurát.

prednáška na stiahnutie tu http://www.uschovna.cz/zasilka/G42L4XH39XGK7GJW-WSM

Večer sme ešte skúšali s Wilom. Pomaly sa vykryštalizovalo, kto bude hrať akú rolu. Kto bude rozprávač, kňaz, kôň, oponár. Mali sme pripraviť celé predstavenie za krátke tri dni. Nebolo prečo otáľať.

„Mirákulum – stredoveký divadelný žáner (11.-14.storočie), ktorý rozpráva o živote nejakého svätca v rozprávačskej a dramtickej forme. Vytvára sa tým priestor na scény z obyčajného života a na zásahy zázračna. Niektoré mirákulá inscenovali žiaci – scholári alebo bratsvá. Postupne ich nahradili mystéria, morality a pašie.“

(Divadelný slovník)

17.12.2011- Sobota – Deň druhý

Ráno začalo divadelnou rozcvičkou v podaní našich externých hostí z divadla Neon v Košiciach. Ja som v sobotu zaspala.

Keď som konečne prišla, všetci odchádzali. Šli sme totiž na prednášku do kostola. Navštívili sme dominikánsky kostol na Dominikánskom námestí, kde nám Mirka Kičiňová porozprávala ako sa po antike, v stredoveku, divadlo stratilo a znovu začalo objavovať práve na takýchto miestach. Krásne nám opísala ako divadlo rástlo, až prerástlo kostoly a dostalo sa do ulíc a na námestia. Prednášku doplnil páter Bruno – dominikán, ukážkami naživo spievaného gregoriánskeho chorálu, akými sa vo svojich počiatkoch spievalo aj v liturgických drámach stredoveku.

Ďalšia časť prednášky nám konečne otvorila oči. Uskutočnila sa v domáckych priestoroch našej obľúbenej scény Jorik a ukázala nám, že stredoveký človek, hoci herec, bol tiež len človek. Tak sme my herci, aj režisér konečne pochopili, že aj v stredovekom divadle sa sem-tam nejaký ten úlet vyskytol. Prestali sme našu legendu brať tak temne a vážne a vsunuli sme do nej pár úsmevných momentov.

„ Středověký profesionální herec – žonglér musel umět mnoho: kromě improvizace, hudby a tance také drezuru, akrobaci, žonglování, chození po provaze, polykání ohně či mečú, silácké kousky, hru s loutkou, iluzionistické triky a jiné. (…) Žongléři byli dokonce zjednávani některými chrámy a kláštery, aby vyprávěním života světce – patrona onoho místa – přilákali co nejvíc poutníkú a tím i darú.“

(z kapitol o dejinách divadla)

18.12.2011- Nedeľa – Deň tretí

Bola nám dopriata krátka rozcvička s pomocným režisérom Stanom Bilým. Jeho povestná pohybovo hlasová rozcvička, však musela byť z časových dôvodov skresaná na hlasovú. Neopísateľná škoda, hlavne pre nováčikov, ktorí o jej plnej veľkoleposti a účinkoch mohli iba počuť.

Posledný deň workshopu by sa dal opísať troma slovami. Oddych, nácviky a premiéra. Wilo nám sľúbil, že nás bude šetriť, aby sme zo seba mohli vydať to najlepšie už priamo na premiére. Toleroval nám meškania a herecké maniere.

Dotvorili sme posledné scény, nechali sme sa milo prekvapiť nečakanými improvizovanými rekvizitami, naobedovali sme sa a odohrali sme generálku.

Potom už prišli hostia a nadišla hodina veľkého predstavenia. Stredoveký reflektor svietil, stredovekí herci hrali a stredoveký dav jasal.

Po premiére opadlo všetko napätie a znovu sme sa vrátili k príjemnej kategórii trávenia času s názvom oddych. Pozreli sme si ohňostroj, ktorý nám za odmenu venovalo vedenie Via Cassa a mesta Košice, pustili sme si film o sv. Jurajovi, zvesili sme oponu, poodnášali všetko haraburdie a zahladili sme stopy našej trojdňovej prítomnosti.

Koniec.

A ten, komu prišlo ľúto, nech nesmúti. Hrdinovia umierajú, no legendy žijú ďalej. So svätým Ďurom máme ešte plány. Ale pssst. To je tajomstvo ;)

P.S. …a ohlasy na workshop môžete čítať i písať na našej www stránke – tu, alebo na: http://www.viacassa.eu/pripravovane-akcie/stredoveke-divadlo-workshop

Epilóg

„ Ty si žena, já jsem muž, tohle je svět.
A každý je prací všech.
Tady je stopa chodce stracena v písku,
chromý střízlík,
jeptiška,
herec,
tanečník,
i křídla anděla nad chodci ve vesnici,
a mnoho krásných paží všude kolem nás
a lidí, které známe…“
(podľa P. Nerudu)

Naše poďakovanie opäť patrí tiež všetkým našim spriazneným, pomáhajúcim a spolupracujúcim blízkym ľuďom, inštitúciám i médiám, bez ktorých pomoci a prispenia by sme sa spoločne nemohli aj v Košiciach dotknúť atmosféry stredovekého divadla. Osobitne všetkým lektorom – prednášajúcim a režisérom na workshope, ktorí prijali pozvanie. Vďaka patrí rovnako Bábkovému divadlu v Košiciach, ktoré poskytlo svoje priestory a zázemie, a taktiež všetkým „zákulisným“ spolupracovníkom – obzvlášť Frederike Čujovej z Divadelného ústavu v Bratislave, Petrovi Weincillerovi z Bratislavy a mnohým iným, ktorí ostanú navždy zapísaní na divadelných doskách tohto nášho sveta.

Divadelné workshopy realizované (pre) Via Cassa, o.z.:
http://www.viacassa.eu/akcie/kosicka-historicka-svadba-roku-pana-1626
http://www.viacassa.eu/akcie/shakespeare-v-kosiciach
http://www.viacassa.eu/shakespeare-v-kosiciach
http://www.viacassa.eu/akcie/ako-bolo-na-serminari
http://www.viacassa.eu/akcie/1-oficialny-serminar
http://www.viacassa.eu/akcie/divadelny-mikroworkshop
http://www.viacassa.eu/projekty/kral-blaznov

Podujatie bolo realizované v rámci grantového projektu
„OŽIVENÁ HISTÓRIA KOŠÍC“
DIVADELNÝ WORKSHOP VIA CASSA,O.Z.
pre rok 2011 prostredníctvom Košice – EHMK 2013,
vďaka podpore a grantu Ministerstva kultúry SR.

P.S.: Mimochodom – na tohtoročnom workshope sme mali celý čas tých najskvelejších, najpozornejších a najvzornejších divákov, akých by nám každé divadlo mohlo závidieť. Tak snáď aj nabudúce…

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Naše osobitné veľké poďakovanie patrí samozrejme Bábkovému divadlu v Košiciach.

Ďakujeme !

http://www.bdke.sk/

Budúcnosť Košického pešieho regimentu je v našej mládeži. Pochopil to aj Aupark a preto povolal tích najpovolanejších aby zabezpečili bezpečnosť Košíc výcvikom novej jednotky.

Začínať je dobré v čo najmladšom veku a preto sa cieľovou skupinou stali deti školského a predškolského veku. Podmienkou bolo, že dokázali samostatne chodiť. Keďže sú to tvrdí chlapci (a dievčatá), neváhali sme z nich vychovať pikanierov. Toto zaradenie vyžaduje najvačšiu fyzickú zdatnosť a silu.

Vojaci dostali prilby, piky a ujal sa ich výcvikový dôstojník. Za zvukov bubna sa naučili pochodovať, brániť proti pechote aj proti jazde.

Pre tých menej odvážnych, ktorí usúdili že boj pre nich nie je to pravé, sme pripravili výstavu chladných aj palných zbraní. Návštevníci sa mohli zbraní dotknúť, podrobne si ich prezrieť, poobracať zo všetkých strán a klásť otázky až do ľubovôle.
Sériu vojenských workshopov sme ukončili prehliadkou regimentu v celej jeho kráse. Predstavili sme jednotlivých zástupcov regimentu, predviedli pohyb, ale aj boj regimentu a na záver sme pred Auparkom vystrelili salvu ako sa sluší a patrí.

Foto: Barbora Bateľová, Barbora Šullová

Jedným z cieľov spoločnosti Via Cassa je rozširovanie obzorov jej členov v rôznych oblastiach. Tentokrát sme sa rozhodli priblížiť všetkým záujemcom z našich radov, aj z radov zvedavcov mimo skupiny, ako vyzerali rôzne spôsoby boja v niekoľkých obdobiach v  Európe. Zamerali sme sa na boj dýkou v 15. storočí a boj rapírom podľa majstra Capo Ferra v 17. storočí.

O dýke, jej funkcii a základných bojových princípoch prednášal náš kamarát Andrej zo skupiny Goliath. Že šerm dýkou patrí k hlavnej náplni Goliathu dokázal prednáškou plnou informácií a praktických ukážok, doplnil vlastné postrehy a vlastné interpretácie dochovaných techník. V jeho podaní vyzerá boj dýkou, resp. nožom ako skvelá zábava, ak si odmyslíme fatálne následky, ktorých sú jednotlivé techniky plné. Po prednáške sme si našli čas aj na konfrontáciu poznatkov a rozhodne si „dýka“ urobila dobrú reklamu aj u nás.

Neskôr prišiel na rad boj rapírom podľa Capo Ferra. Keďže ide o naše hlavné šermiarske zameranie, diváci sa v problematike dobre orientovali a prednáška prebiehala v svižnom tempe. Zatiaľčo Andrej sa odkazoval na viaceré zdroje, rapírový šerm vo Via Casse striktne kopíruje jediného majstra a tak sa základné princípy a odporúčania niesli v znamení Capo Ferra a jeho vedomostí o tomto spôsobe boja. Či sa jeho postrehy zhodujú s inými majstrami tej doby snáď zistíme časom, keď si nájdeme dostatok priestoru aj na ich učebnice.

Keďže na podujatí chýbali niektoré významné prednášky, ilustrujúce vývoj šermu v európe, určite si podobný formát zopakujeme aj v roku 2012 a pokúsime sa podať všetkým záujemcom celistvý obraz o vývoji tohto spôsobe boja, športu aj umení.

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Je možné dotknúť sa stredoveku aj v telocvični 21. storočia ? Na víkendovom workshope „Košice v 15. storočí“  bola možnosť presvedčiť sa o tom, a  zažiť to aj na vlastnej koži…

Išlo o ďalšie z pokračovaní série úspešných odborno-populárnych workshopov našej Via Cassa, otvorených pre širokú verejnosť, ako aj pre vlastných mladých členov, ktorí svoj voľný víkendový čas dobrovoľne a prekvapivo trávia raz za čas celodenným pobytom v telocvični, medzi historickými prednáškami, a či praktickými ukážkami rôznorodých súvisiacich aktivít. Tentokrát sme sa opätovne po čase vrátili k obľúbenej téme košického stredovekého vojenského života v polovici 15. storočia, a to na pozadí diania historického i celkovej hmotnej kultúry tých čias. Podarilo sa nám k navnadeniu pre tému pozvať Mgr. Petra Harčára – v jednej osobe nadšeného a výborného prednášateľa a hlavne praxou ostrieľaného východoslovenského archeológa z Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ktorý je snáď jediným odborníkom na bratrícke obdobie u nás. Peter bol ochotný špeciálne pre nás merať ďalekú skorú rannú cestu z Bardejova, aby nám ako prvý v bohatom i veľmi poučnom hutnom rozprávaní o zaujímavej pohnutej dobe zhrnul v kocke „od Adama“ dejiny celého bratríckeho hnutia na území Slovenska, ako aj dejov, ktoré predchádzali, a ktoré nasledovali, a ako to vlastne bolo s bratríckymi pevnôstkami u nás na Východe, a hlavne – z krabíc i sáčkov, ktoré ako pravý archeológ poprinášal, nám počas rozprávania takmer kúzelnícky povyťahoval a okomentoval originálne nálezy predmetov hmotnej kultúry našich obľúbencov bratríkov, ktorých sme sa mohli doslova dotknúť, čo patrilo k nevšedným zážitkom, aké sa Vám napr. v múzeách bežne stať nemôžu. A tak zrazu pod dozorom kolovala medzi nami originálna kožená topánka z 15.storočia, početná keramika rôznorodých nádob, z ktorých sa jedlo, pilo, varilo, ako aj niektoré militárie, ako kúsky najzaujímavejšie. Náš spontánny mocný potlesk ako publika v závere bol asi tou najkrajšou spätnou väzbou a ocenením tejto silnej úvodnej časti workshopu.  Po prestávke nám vo svojej prezentácii predstavil zas náš Marián Kapinos konečne dlhopripravovanú príručku – praktický manuál stredovekej vojenskej taktiky pre malé vojenské jednotky polovice 15.storočia, ktorej sa ako skupina spolu s inými blízkymi skupinami snažíme venovať ostatné roky, a dúfame, že nie úplne nadarmo. Na fotografiách sa mnohí z nás samozrejme hneď našli, a snáď si raz rovnako v doplňujúcich krátkych dobových textoch k fotkám nájdu fajnšmekri praktizovania dobových vojenských taktík tiež potrebné informácie, najmä ak sa chystá aj jej vydanie tlačou. Medzi ďalšími prestávkami si potom naši úplne najčerstvejší mladí nováčikovia v skupine mali možnosť prezrieť zblízka po prvýkrát aj naše dobové odevy s ich súčasťami, aby vedeli čo ich v novej sezóne pri odievaní a šití a vystupovaní čaká. Poobedie workshopu bolo následne zamerané veľmi prakticky. To, čo bolo prezentované na fotografiách sme skúšali a trénovali a precvičovali, až kým velitelia neboli spokojní. Celá tá koordinácia pešiakov, pavéznikov, halapartníkov, strelcov vo velení, v presunoch, pochodoch, ústupoch a útokoch, celé to vojenské umenie premietnuté do krátkeho času tráveného spoločne v spomínanej telocvični nám všetkým síce dalo zabrať, ale ako sa vraví  – námaha sa vyplatila. Nechýbal samozrejme ani obvyklý humor, a sprievodné oddychové aktivity. Odchádzali sme tak domov spotení, ale štastní, že sme sa opäť posunuli o krôčik ďalej v našom príjemnom poznávaní stredoveku, s tým čo pre život vojaka prinášal.

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Septembrová malá gotická šarvátka v mestskom parku s ozajstným vojenským táborom.

Posledné podujatie v rámci nášho dlhoročného projektu KHL nás zavialo po prvý, a zároveň poslednýkrát, v tejto sezóne do druhej polovice 15. storočia, do čias, keď v okolí Košíc sa pohybovali zvyšky bratríckych vojsk a ťaženie proti nim zahájil sám uhorský kráľ Matej Korvín.

Spolu s našimi kamarátmi zo Slovenska a Moravy sme si tak priamo pred divákmi, ktorí vďaka nemenovaným košickým novinám nenáchádzali sa práve v Nižnej Myšli, vyskúšali, čoho sme po rokoch spolupráce schopní v rámci neskorostredovekého vojenstva. A hoci medzier a nedostatkov by sa dalo nájsť ešte stále priveľa, posun vpred tam nakoniec predsa len bolo badať, čoho priamym následkom je, že sa asi nakoniec predsa len začneme zaoberať myšlienkou zorganizovať poriadnu “gotickú” mastenicu.

Za spoluprácu na tomto blázinci by sme sa radi poďakovali partiám z Nitry, Žiliny, Popradu, Trnavy, Brna, Starej Ľubovne a Košíc. Azda sa tu ešte niekedy za nami zastavia…

Foto: Barbora Šullová

K otvoreniu našej výstavy sa viazala ešte jedna celodenná akcia.

Na tejto akcii sme si zopakovali pár vecí. Piekli sme placky pre verejnosť tak, ako sme to robili na Noci múzeí, strašili sme v Miklušovej väznici ako počas noci v zajatí kata. Prešli sme sa v sprievode, vystrelili salvu ako už nespočetnekrát a na pódiu sme si zahrali „Zlatú rybku“, ako na júnovom košickom historickom lete. V Rodošte sme nainštalovali výstavu s názvom Košice pred 400 rokmi.
Na tejto akcii sme si zopakovali pár vecí a bol to najlepší spôsob ako predstaviť našu spoločnosť. Pretože to je to, čo robíme – opakujeme. Opakujeme históriu.

Foto: Barbora Šullová, Danica Mlynáriková

V rámci projektu „Oživená história Košíc“ sa nám opať raz podarilo predstaviť v novej podobe pútavú výstavu pod názvom „Košice pred 400 rokmi“ – obrázky z vojenského tábora, tentokrát v oficiálnej  spolupráci s Východoslovenským múzeom Košice (VSM).

Ide o prezentáciu replík barokových zbrojí, zbraní, kostýmov a reálií dobového života z čias protihabsburských povstaní v Uhorsku v 17.-18. storočí, so zameraním na náš región. Obsahovú náplň výstavy tvoria aj tentokrát vybrané repliky strelných, sečných a bodných zbraní, barokové brnenie, figuríny v dobových odevoch (vojenské nemecké, uhorské), ako aj súčasti dobového vojenského života (veci osobnej potreby ako napr. dobový riad, fajky a pod.) vo vitrínach. Aj v Košiciach pred 400 rokmi si napriek pohnutej dobe mešťania či vojaci žili svoj bežný denný, často aj radostný život. Sústredil sa v priestore opevneného slobodného kráľovského mesta. Jeho vojenská obrana bola zabezpečovaná mestskou posádkou – hotovosťou z radov členov remeselníckych združení, ako aj profesionálnymi vojakmi. V meste samotnom sa sústreďovala predovšetkým bohatá činnosť mnohých cechov – remeselníkov, obchodníkov i slobodných povolaní, ako aj potrebné služby pre mešťanov a prichádzajúcich. Prechádzkou jednotlivými exponátmi výstavy by tak mal mať návštevník možnosť priamo v prvom kontakte a zblízka vidieť a dotknúť sa konkrétnych dobových reálií tohto života.

Výstava je inštalovaná exkluzívne v muzeálnych priestoroch VSM Košice – v tzv. Katovej bašte, v expozícii umeleckého kovolejárstva, kde sú pre porovnanie spolu vystavené aj originály militárií a zbierkových predmetov samotného múzea.

Podujatie je realizované v rámci grantového projektu
„OŽIVENÁ HISTÓRIA KOŠÍC“
- výstava „Košice pred 400 rokmi“
v autorstve Via Cassa, o.z. a VSM Košice
pre rok 2011 prostredníctvom Košice – EHMK 2013,
vďaka podpore a grantu Ministerstva kultúry SR..

Scenár a realizácia výstavy: Via Cassa o.z. – kolektív

Odborný garant: Mgr. Juraj Gembický (Via Cassa)

Spolupráca a spoluautorstvo: VSM Košice – Mgr. Martin Jarinkovič; členovia Via Cassa

Naše poďakovanie patrí tiež všetkým našim spriazneným, pomáhajúcim a spolupracujúcim blízkym ľuďom a inštitúciám, s ktorých pomocou a prispením sa podarilo prezentovať výstavu. Osobitne všetkým členov spoločnosti Via Cassa o.z., z ktorých súkromných zbierok boli exponáty zapožičané, a VSM Košice, ktoré v rámci prepojenia a spolupráce umožnilo prezentovať výstavu vo svojich priestoroch, aj so svojimi vybranými vystavenými exponátmi. Vďaka patrí taktiež všetkým „zákulisným“ spolupracovníkom, pomáhajúcim a mnohým iným, ktorí sa stali súčasťou celého projektu.

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Z ohlasov:

http://www.regiontv.eu/archiv/2011-09-2 … Video=1498

Bitka na Bielej Hore už tradične patrí medzi naše obľúbené akcie. Udalosť, ktorá v roku 1620 poznačila osud celej vtedajšej Európy sme si spolu s ostatnými účastníkmi a divákmi pripomenuli 17-18. Septembra.

Tentokrát sme sa postavili na opačnú stranu bojiska ako po iné roky. Spolu s Mortaigne regimentom sme totiž tento rok bojovali pod zástavami cisárskych, čiže sme hájili farby katolíkov, ktorí krvavo potlačili povstanie českých stavov. Naša veľká tercia sa zúčastnila tvrdých bojov a keďže scenár nám prial, hrdinsky sme zvíťazili. Nebolo to jednoduché, lebo proti nám stáli naozaj drsní protivníci, ktorí si prišli zabojovať až z Nemecka. Nakoniec sme ich ale zdolali a pripísali sme si konečne aj bielohorské víťazstvo.

Okrem samotnej bitky sme si podopĺňali aj medzery vo výstroji, či v barovej skrinke, keďže na dobových trhov bolo dostupné všetko – od zbraní a zbrojí až po medovinu. Pobyt v Prahe sme si spestrili výletmi do centra či na hrad a tak sme si užili jednu z posledných akcií tejto sezóny. Viac hádam napovie fotodokumentácia, ktorú sme pre vás spáchali.

Foto: Barbora Šullová, Ivana Žofčíková, Kubo Rajnec

O tom ako môže vyzerať taká noc v zajatí kata vám rozpovie nasledujúci report.

Starý kat Mikluš znovu zajal nejaké tie deti. Presne 20 kusov vo veku deväť až desať rokov. Deti sa zúčastnili prednášok, prešli sa múzeom, videli a smeli sa zoznámiť s naším mušketierom, bubeníkom či samotným katom. Naučili sa niečo o výrobcoch zbraní a dobových zbraniach samotných. Získali prehľad v spôsoboch trestania v minulosti. Vypočuli si príbeh o krutom katovi Miklušovi a takto vyškolení sa vydali na poslednú skúšku odvahy do útrob Miklušovej väznice. Ich úlohou bolo prekonať všetky nami nachystané nástrahy a nájsť mapu. Museli sa prešmyknúť, či prebojovať cez pomätených väzňov, zblúdilé duše, krvavé mátohy a tajomnú čarodejnicu, pričom im Smrť dýchala priamo na krk. Väčšina odvážlivcov úlohu splnila. Niektorým sa triasli kolená, iní zas spôsobili nočné mory nám, strašidlám.

Foto: Kubo Rajnec, Miroslav Vacula

Trošku oneskorene, ale predsa sa k nám dostali aj fotky od našej kamarátky Veve zo skupiny NŠD Arwen, ktorá nafotila naše vystúpenie v Leviciach.

Určite si nezabudnite pozrieť stránku NŠD Arwenu

Foto: Veronika “Veve” Kazimírová