Udiala sa veľká udalosť v čajovom svete v rámci celého Slovenska – Čajový minifestival „Čajfest 0.2“, nultý ročník, a zároveň už druhý ročník ceremónie rituálneho zakopávania čaju pu-erhu. A my sme sa stali tiež jeho súčasťou v alegoricko-parodickom príbehu „Ako čaj svetom putoval“, a to hneď na prvej zastávke čajovej púte, ktorá bola „vzhľadom do strastiplných čajových dejín, a tie sa neozaobišli bez nebezpečenstva, hrozby tasených mečov, ale i dobrodružstva…“

Stretnutie v daždi, veď ako inak, a navyše v novej útulnej košickej čajovni Amana na Alžbetinej ulici, a nasledujúca púť plná čajových legiend, so šťastným príchodom všetkých čajuchtivých čajovníkov či čajomilov do sadu nad Vyšným Opátskym, kde pokračovali hlavné čajové ceremónie, nevšedné etnohudobnícke koncerty, rovnako poľná galéria a množstvo ďalších neobvyklých zaujímavostí – to všetko patrilo k tomuto takmer rodinnému festivalíku. Napokon, ostalo to zaznamenané v jeho kronike.

A už hneď prvé pozastavenie sa na čajovej púti, v srdci nášho mesta – na námestí pri Dóme sv.Alžbety, ako napísali naslovovzatí zúčastnení čajovníci:

„bola vhľadom do strastiplných čajových dejín, ktoré sa neozaobišli bez nebezpečenstva a hrozby tasených mečov, ale i dobrodružstva.“

Práve túto alegoricko-parodickú ukážku príbehu „Ako čaj svetom putoval“, inšpirovanú skutočnými čajovými dejinami, si totiž pre dažďom-neodradených a putovaniachtivých najvernejších účastníkov festivalu pripravila naša skupina Via Cassa, na vlastný námet, scenár i vo vlastnej réžii s našimi odhodlanými mladými hercami – ctihodnou prvou čínskou čajovou obchodníčkou pani Lung-Ting, nadšeným portugalským misionárom pátrom Jasperom, váženým a odvážnym holandským obchodníkom Východoindickej spoločnosti, menej váženými a o to viac vtipnými anglo-hispánskymi pánmi pirátmi Big Benom a kapitánom Červená brada, ktorí nakoniec aj po vyhratom súboji nechtiac umožnili doručiť šťastne cez moria i oceány prvú kúpenú zásielku prvého čaju do Európy, pre dychtivo čakajúcich holandských manželov.

A ako to už v príbehoch so šťastným koncom býva, všetci so všetkými sa milo v daždi rozlúčili, zamávali si, a potom pili a pili (čaj) šťastne, až kým………..nevyšlo Slnko :).

Juraj Gembický ml.

Komentovať