V okolí Vavrišova sa ozývali zvuky bitky. Salva za salvou z ručných zbraní súperili o primát najhrozivejšej pripomienky sily pušného prachu s dunením diel. Horiace domy, kričiaci zranený a nárek žien. To všetko zanikalo v bojovej vrave... Bitka bola taká strašná, že podľa miestnej legendy môžeme vidieť tento obraz ničivej povahy človeka aj v súčasnosti . Večný boj medzi kurucmi a cisárskymi jednotkami, avšak bez sprievodu zvukov vojny. Bez výkrikov ranených, nárekov žien, rachotu strelných zbraní, dunenia diel. Večný súboj plný nemých výkrikov...Ale teraz späť do reality. 7. augusta sa konala rekonštrukcia bitky o Vavrišovo vďaka spolupráci s Hornoliptovským kuruckým regimentom. Mnoho z nás dúfalo v pekné počasie a po príchode na miesto to vyzeralo, že sa naše sny o akcii s pekným počasím rozplynú v zhluku rýchleho stavania stanov,  nadávania na  "šťastie" sprevádzajúce Via Cassu po akciách a tak ďalej, ale opak sa stal pravdou! Po chvíľke slabého dažďu sa obloha vyčistila od mrakov, ktoré uvoľnili miesto letnému slnku  a od tej chvíle to bola jedna rozprávka. Toto obrátenie počasia začalo naozaj podarenú akciu.Ešte pred bitkou sa všetci zúčastnení zhromaždili, zoskupili do jednotiek a vyrazili na slávnostný pochod naprieč ulicami Vavrišova.  Našou prvou zastávka bola pred pamätníkom, ktorý je venovaný bitke, ktorá sa odohrala v roku 1709. Po príhovore predstaviteľov obce, zazneli salvy s arkebúz, muškiet a nakoniec diel na pamiatku padlých vojakov, kuruckých aj cisárskych. Ďalšou našou zastávkou bola hasičská stanica, pôvodné miesto bitky a na záver poslednou zastávkou bolo zatiaľ rozostavané múzeum vo Vavrišove. Tam zazneli posledné ceremoniálne salvy toho dňa. Cestu medzi týmito zastávkami nám spríjemňovali obyvatelia Vavrišova ich pohostinnosťou. Ako to u býva na takýchto akciách, celý deň speje ku bitke. Samozrejme na bitku sa prídu pozrieť diváci na ktorých si nachystali velitelia prekvapenie. Bojové pole samotné bolo oživené niekoľkými zátarasmi . Tieto zátarasy bránili cisársky vojaci.  Na bojisku sa nachádzali aj makety chalúp.  Po útoku kuruckej jazdi chalupy vzbĺkli ako kopy sena, čo v podstate aj boli. Vďaka Bohu, tie to schytali ako prvé. Možno sa sami seba pýtate, prečo vďaka Bohu? A ja vám na to odpoviem: vďaka Bohu preto, lebo tým, že kým chalupy horeli, svojím dymom vytvorili nezameniteľnú atmosféru prebiehajúcej bitky. Predstavte si, že ste cisársky vojak, očakávajúci útok kuruckých jednotiek spoza zátarasu, ktorý bránite  a zrazu sa z dymu vynoria pochodujúci hajdúci, pripravený strieľať. Celkový dojem energickej bitky bol umocnení neustálym pohybom bojujúcich jednotiek. Po ťažkých bojoch a strate mnohých vojakov nastal čas pre prekvapenie pre divákov. Celá bitka sa zastavila v momente, kedy zaznel zvon. Po krátkej chvíli sa bitka znovu odohrávala pred očami divákov,  avšak spomalene, ale hlavne bez zvukov vojny. Po bojovom poli sa už nerozliehali žiadne rozkazy veliteľov sekcii, žiadne výstrely, vôbec nič. Toto mŕtvolné ticho bolo prerušené veľkým potleskom divákov ktorým sa záverečné prekvapenie určite páčilo.Konečnou udalosťou dňa bolo dekorovanie jednotiek. Veliteľ Hornoliptovského kuruckého regimentu  postupne vyvolával veliteľov zúčastnených skupín a obdarovával ich medailami. V zmysle vety: ´´To najlepšie nakoniec´´ bol náš veliteľ obdarovaný medailou ako posledný.Suma sumárum, bitka vo Vavrišove sa podarila vo všetkých aspektoch. Vydarené počasie, krásna krajina, pohostinný ľudia, podarená bitka a hlavne perfektná partia ľudí, nadšená pre históriu.VIVAT CASSOVIA!!!Foto: Roman Veselý, Juraj Gembický ml., Barbora Šullová

Komentovať