Osmého listopadu šestnáctset dvacet u letohrádku Hvězda naBílé Hoře zůstal z vojsk Království českého poslednípraporec - moravský praporec Šlikův. U zdi letohrádku padldo posledního muže. Píseň nazvaná Poslední Moravan. Tento rok nebol oným slávnym Šlikovým plukom nik iný ako spojený regiment Spoločnosti Via Cassa a Mortaigne regimentu. A keďže sa táto bitka odohráva v rámci možností podľa tej skutočnej, padli sme "U zdi letohrádku do posledního muže". Predtým sme však všetkým účastníkom, sami sebe, ale predovšetkým množstvu divákov predviedli a dokázali, že náš spojený regiment je silou, s ktorou treba počítať. Vzhľadom na to, že na každej bitke tohto druhu je účastníkom povolená určitá voľnosť, mali sme možnosť protivníkom zo strany Habsburgovcov priamo v boji ukázať, ako to vyzerá, keď sa dá do pohybu mašinéria Via Cassa a Mortaigne. Sobotňajšia bitka sa niesla v znamení streľby a dymu, nedeľná útokov na palaš. Ale aj keď sme sa držali statočne, histórii nerozkážeme, a tak sme predsa len skončili tak, ako naši predchodcovia.Táto tradičná každoročná akcia nás opäť nesklamala, užili sme si dobový život, trhy, na ktorých sme si doplnili medzierky vo výstroji, či kúpili fľašu medoviny, utužili vzťahy s českými kolegami a načerpali "bitkovú" inšpiráciu na ďalšiu sezónu. A ako každý rok, dúfame, že aj ten budúci ročník Bielej Hory bude zase len a len lepší...Foto: Barbora Šutáková, Michaela Bačová, Katarína Tišáková

Komentovať