Počas nedávnych dní bolo v radosti, ale aj v tvrdej práci, v prachu starých košických kasární dopriate účastníkom nášho „dobového“ divadelného Šerminára dotknúť sa intenzívne  vlastnou (a možno aj prvou) skúsenosťou sveta divadla. Hravá niť, tiahnuca sa od stredovekých potulných komediantov, cez komédiu dell arte, Shakespeara, Goldoniho až k Cyranovi z Bergeracu, či k vlastným svetom hrania. A ako lepšie a výstižnejšie zhrnúť všetko to zažité dianie niekoľkodňovej, akciami nabitej atmosféry, než nechať prehovoriť konkrétnych účastnikov workshopu ? – Ako navnadenie či pozvánku na budúce podobné podujatia vám ponúkame preto ich nasledovné dojmy:
„Asi pred mesiacom som sa dozvedela o šerminári, pretože nás "veteráni" začali obvolávať s tým, že to bude skvelé pre nás aj pre prezentáciu na plese. Prvý deň sme všetci boli roztrasení ako osiky, pretože sme sa tak trošku Dandyho aj báli, no za pár hodín sme zistili, že Dandy je celkom v pohode, i keď bol prísny a stál si za svojím. Ale nakoniec sme sa dopracovali so smiechom aj s krikom k tomu, že budeme hrať jednu tragédiu a jednu komédiu. No teda, môžem vám povedať - nie je veľmi ľahké zahrať smrť na kolenách kamaráta, ešte k tomu ak sa na vás pozerá Dandy prísnym okom. Prvý deň prebehol za celkom dobrej atmosféry, a tak sme sa všetci rozpŕchli do teplých postelí. Spánok nám veľmi prospel a na druhý deň sme sa zišli možno aj v o čosi hojnejšom počte a začali odznova. Nie tak úplne, ale začali sme sa dosť blázniť, pretože sme mali hrať komédiu. Scénky narýchlo vymýšľané, s rekvizitami to bolo hrané, miestami aj páry topánok stratené. Keďže si Dandy dovliekol aj veľký reflektor, vedeli sme, že to na plese bude zas o čosi ťažie. Po výdatnom obede sme popracovali zase na tragédii a vrátili sa naspäť. No zrazu sa niekto rozhodol prevrátiť celé myslenie Dandyho komédie naruby. Dandy bol z toho dosť vykoľajený, ale v dobrom. Táto scénka predstavovala cestu šermiarov domov z akcie. Nedá sa to slovami hádam ani opísať, keďže táto scénka bola hraná takmer bez slov.Druhý deň sme skončili tým, že sme doma pobalili kostýmy aj spomienky do jedného veľkého batoha a pobrali sa zas spať. Keď sme sa tretí a posledný krát dostali na šerminár, zistili sme, že je to taká menšia generálka. Dandy už nechal v podstate všetko len na nás a my sme to azda zahrali dobre. Na plese sme sa stretli zo všetkými hosťami a nás začala klepať tréma a stres. Ale naštastie sme sa za tie dva dni tak trochu zohrali a prežili to v dobrej nálade. Keďže nás odmenili hostia potleskom aj smiechom, tak sme to asi aj dobre zahrali.Jedinú vec nám zostáva urobiť - poďakovať sa Dandymu, že nás udržal na pomyselnej vôdzke a umožnil nám takúto spoluprácu. Ďakujem. “

Barča

„ Síce som na ples, bohužiaľ, nemohol prísť, ale tie dva dni Šerminára boli pre mňa veľmi zaujímavé a náučné. Po prvom dni som, pravda, odchádzal úplne zničený a pripravený zaľahnúť do postele a nevyliezť s nej aspoň na týždeň, ale tak ako v prvý, tak aj v druhý deň som sa naučil veľa praktických vecí a namáhal som svoju predstavivosť pri vymýšľaní scénok, ktoré nie vždy zožali ohlas v publiku. Neviem, čo by som mal ešte napísať. Možno iba to, že na budúci rok sa veľmi rád zúčastním šerminára znova.“

Rišo Brada

“ Ťažšie ako škola. Neuveriteľne veľa koncentrácie bolo treba, teda čo sa týka mňa.“

Ivica

“ Super, super, len škoda, že sme sa nedostali aj ku hovoreniu.“

Danica

“ Bolo to super, Dandy je chaotický, ale veľmi príjemný človek, mne pripadal ako taký režisér, ktorý miluje svoje povolanie, a celkovo celý šerminár bol veľmi dobrý, nebolo to žiadne ulievanie sa zo školy, aj to ale len sčasti. “

Saša

“ Mne sa to páčilo, ale súhlasím s Dany - tešila som sa najmä na tie hovorené postavy, ale tak azda sa k tomu dostaneme nabudúce.“

Zuzka K.

A Jurajov epilóg: Pri všetkých našich divadelných zážitkoch a dojmoch zo šerminára, pri tom, ako sa naše „hranie tragédie“ s témou smrti, prelínalo s komediálnymi scénkami, ako sme stále hľadali správny výraz a v tom všetkom samých seba, spomenul som si ešte na záver, už po skončení, na jeden veľmi výstižný text z listu od kamarátky, ktorý by som tu rád pridal, namiesto vlastného písania, pre všetkých našich budúcich hercov.
„Pod maskou je prítomná melanchólia, ako pod Eusebiom je Florestan, a v tvárach Stravinského, Velasquezových a Picassových bláznov je prítomná bezúsmevnosť. Logika bytia je paradox, a preto je za smiechom prítomný smútok, z ktorého žije, a za pajácom je melanchólia ako oheň a potrava jasu. Melanchólia nie je strach, ani chvenie, a nie obava, a nie úzkosť. S ničím nepomýliteľná, a nie je nič ďalej ako tajné a nevysloviteľné meno. Melanchólia je mystérium blázna. Kto nie je smutný, nie je naozajstný blázon. Nevie byť dosť sladký a dosť ľahký. Nevie byť taký, ako František z Assisi, alebo čínsky blázon a Pantagruel a Till Ulenspiegel. Aké veľkolepé, že obidvoje je tu spolu v čare paradoxu naraz – smiech a hlboký, hlboký smútok. Kto nepozná melanchóliu, nemôže byť bezstarostný, nemôže skákať, vyrábať slovné hry, nemôže byť grobianský voči hlúpym kráľom. Melanchólia ho činí krehkým. Bez strachu. Toto ho robí nulou. Len vtedy som moc, keď nie som nič. Melanchólia ho robí veselým a dieťaťom a duševne chudobným.Najväčší zázrak sveta je jas. Od toho väčší zázrak je len to, že jas žije z melanchólie. Toto je najúchvatnejší paradox bytia. Toto je najväčšia Harlekýnova znalosť...“

Béla Hamvas

Z predošlých divadelných workshopov a podujatí:

Foto: Barbora Šullová, Juraj Gembický ml.

Komentovať