Keďže vlani sa náš pohľad na tridsaťročnú vojnu počas Dňa detí 2007 na košickom letisku divákom celkom pozdával, boli sme organizátorom oslovení aj tento rok. A hoci je opakovanie matkou múdrosti, my sme sa tentoraz neopakovali a otĺkali sme sa o 200 rokov skôr, teda v 15. storočí. Kanóny, dobýjanie pevnosti na kopci, pyrotechnické efekty a chlapi v železo zakutí, to bolo to, s čím sme na divákov vyrukovali. Akcia z dôvodu nášho nabitého kalendára výnimočne prebehla ako súčasť podujatia Aerovíkend 2008, ktoré pripravila spoločnosť Retroair z Košíc v priestoroch košického Múzea letectva. A keďže akciu tohto rozsahu nie je ľahké urobiť len s našimi ľuďmi, oslovili sme s prosbou o pomoc aj našich kamarátov zo skupín Rád sv. Michala zo St. Ľubovne, Batuhla z Popradu a Berezun z Brezna.
A o čo vlastne šlo?
No predsa o neslávny koniec bratríckeho hnutia na území Uhorska, keď sa po bitke pri Blatnom Potoku začala na nich valiť pohroma za pohromou a ich poľné pevnosti a pevnôstky boli obsadzované a ničené vojskami kráľa Korvína. Aj my sme si jednu takúto pevnôstku vymysleli, postavili a obsadili bratríkmi. A keďže dobýjanie pevností bez dobyvateľov ide len ťažko, postavili sme si aj tých, vystrojili ich kanónmi, ručnicami a halapartňami a pustili ich na bratríkov. A tak ako kedysi v minulosti, aj tentoraz bratríci prehrali (čo chalanov zase nahnevalo, keďže ako bratríci vždy len prehrávajú…;o)) aj napriek tomu, že sa bránili tvrdo a srdnato, a to dokonca aj za pomoci žien a dievčin. Nakoniec ich však neporazilo ani tak celkom obliehajúce vojsko, ako skôr nedostatok zásob a streliva, pričom ako naschvál bola zasiahnutá aj ich pracháreň. Oheň a síra vyhnali ich z úkrytu, kde už presile vzdorovať nedokázali. A tak nad pevnôstkou od tohto dňa vlaje uhorská zástava, vytýčená praporčíkom jágerského biskupa…
Dúfame, že sa vám naše predstavenie páčilo a že vaše bubienky ostali tentoraz zdravé, pretože šlo ozaj o riadnu kanonádu. Ak áno, pozývame vás aj na ďalšie podujatie Košického historického leta 19. júla na Aničke pri Gajdovke, kde sa predstaví aj sama smrť.
Milan “Olaff” Madlenák
