Január 2008 so sebou prináša do Košíc okrem nového roku aj Dandyho, opäť o čosi bohatšieho na nápady, ktoré vyplývajú zo sledovania videozáznamu natočeného na premiére Kráľa bláznov počas historického leta. A tak dochádza k nevyhnutnému - 25.-27. januára 2008 sa koná druhý workshop (po novom a na Dandyho podnet skôr prvý "šerminár") so zameraním na dell arte, ktorého výsledkom je upravená a mierne preobsadená verzia Kráľa bláznov, ktorej generálku za prítomnosti verejnosti mohli zhliadnuť hostia 7. Košickej cechovej hostiny... Vedel však niekto z hostí, čo sme my, účinkujúci museli kvôli tej generálke prežiť? Asi nie. Ale bolo to nejako takto:

Deň prvý

Dandy je už druhý deň v Košiciach a jeho hyperaktivita začína fungovať. Keďže pár ľudí z pôvodného obsadenia Kráľa bláznov sa nemôže šerminára zúčastniť, prichádzajú na rad alternácie. I tu nám však situáciu skomplikovala rozbiehajúca sa chrípková epidémia, ktorá skolila dvoch ľudí zo základu, a tak sme nútení robiť ďalšie zmeny. Na ceste zo služobnej cesty je ešte stále Ďuri, v autobuse z Brna sedí aj Miša, navyše sa nevieme dostať do Reného ateliéru a strácame tak vzácny čas. Nakoniec sa stretávame v byte u jednej z alternácií, z ktorej sa neskôr vyprofiluje asistent réžie a dievča pre všetko, Vlada Klapka. Obliekame sa do čierneho, na tvár nasadzujeme neutrálnu bielu masku a učíme sa hýbať ako bábky, učíme sa pochopiť termín rozsvietený a neutrálny herec, znázorňujeme ľudské vlastnosti a charaktery, čo sa neskôr ukáže ako veľmi užitočná vec. V skratke - pracujeme na tom, aby hranie s maskou pripomínalo hranie s maskou. Čím dlhšie to trvá, tým viac to chápeme, tým viac sme v obraze a pomaly nahadzujeme kostru vynoveného Kráľa bláznov, skášame sa tiež venovať tieňohre. Rozchádzame sa okolo jedenástej v noci, s bolesťami svalov, šliach i hláv. A na to, aby sme sa dali dokopy, máme len pár hodín spánku, pretože nás čaká...

Deň druhý

Už o ôsmej sme nastúpení pred Domom ľudového tanca, kde nám vyšli v ústrety s menšou tanečnou sálou, a to i napriek tomu, že vedeli o tom, že im tam dotiahneme voz. Zo slušnosti však naťahujeme na kolesá "galusky" a problém je vyriešený. Nahadzujeme kostýmy, ladíme nástroje, za pochodu raňajkujeme a dolievame sa kávou či čajom. A potom nastáva peklo - "stoj tu, pozeraj tam, nespi za tou mandolínou" a podobné výkriky nesú sa sálou, zvyčajne sú však sprevádzané výbuchmi smiechu a kŕčmi v bruchu. Občas je ťažké sa nesmiať, keďže sa venujeme zábavnejšej pasáži Kráľa bláznov. Prvýkrát prechádza smiech ľudí počas nacvičovania bozku - najmä dvom bozkávajúcim sa nie je moc do smiechu, ostatní z toho majú srandu vlastne celkom slušnú, jediný, kto besnie, je Dandy, nevie (alebo žeby len nechcel???) pochopiť, že obaja sme zadaní. A tlak na nás silnie a silnie. Výsledok? Celkom dobre nacvičená scéna a hádka s priateľkou cez icq. Nezaberá ani argument "je to obeť umeniu". Deň končíme o čosi ďalej, než sa pôvodne očakávalo a zdá sa, že kostra bude nahodená už po tomto víkende...

Deň tretí

Prekonajme spolu bolesť i únavu a hurá do práce. Pár hodín spánku a sme opäť na parkete, vedľa nášho voza. A frčíme stále dokola. Situácia sa komplikuje, keď na dvoch ľudí, ktorí musia nosiť Luciu, prichádza bolesť chrbta. Našťastie existuje ibuprofein, na ktorý si však spomenieme až po trápnom okamihu, keď ju za nás dvíha Dandy a nakladá nám ju na ruky. Našťastie je oblbovákov dosť pre každého a za chvíľu mozog o žiadnej bolesti nevie (chrbát si to uvedomil počas nasledujúceho týždňa, och, joj). Máme dobrý čas a všetko ide hladko, zasekávame sa len na scéne, keď potrebujeme zabiť Luciu lámaním na kolese. Motáme sa stále v kruhu a dokonca sa na pár minút vytráca pohoda. Našťastie existuje závislosť na nikotíne, ktorá nám poskytne dostatok času na to, aby sme sa upokojili a dali veciam formu. Dokonca sa dostávame do stavu eufórie, všetko ide až podozrivo ľahko, leštíme detaily a vracia sa i humor. Prechádzame to v takmer kompletnej podobe, hoci pár vecí sme tentoraz ešte nestihli. Dandy prehlasuje scénu za pozliepanú a pozerateľnú a vyťahuje kameru - ideme archivovať a robiť rozbor. Podávame výkony, aké nám dovoľuje únava a bolesti, kamera frčí, všetko máme, vychádza i tieňohra - Kráľ bláznov je nahodený a pripravený v hrubej forme vyliezť pred verejnosť, dohadujeme jeho prezentovanie na plese Via Cassa. Potom už len zbaliť veci a hurá domov... do mesta na pivko. Únava sa však podpisuje pod náladu, pomaly zaspávame a nepreberá nás ani nakladaný hermelín, navyše Miša zase mieri na autobus do Brna, a tak rozpúšťame posedenie a odchádzame veľa, veľa spať...

Jeden komentár ku “1. oficiálny šerminár”

  1. Ako bolo na šerminári • Spoločnosť Via Cassa - šermiarske a divadelné vystúpenia, historický šerm a divadlo

    […] 1. oficiálny šerminár Divadelný mikroworkshop Kráľ bláznov Trhy tradičných remesiel v kremnici […]

Komentovať